PRIESKUM: Prečo Bratislavčania navštevujú tržnicu na Trnavskom mýte? Revitalizácia má podporiť jej tradičné hodnoty

Po štyridsiatich rokoch od jej otvorenia sa má tržnica na Trnavskom mýte revitalizovať. Metropolitný inštitút Bratislava realizoval prieskum názorov verejnosti o tom, čo pre nich jej priestory znamenajú. Prieskum sa realizoval od septembra 2024 do novembra 2024 a do dotazníka sa zapojilo 1609 respondentov vo všetkých vekových kategóriách.

„Vstupy od ľudí, ktorí sa zapojili do participácie nám dali komplexný pohľad na toto miesto. V čom sa všetci respondenti zhodli je, že tržnica má nevyužitý potenciál. Dozvedeli sme sa aj o zmiešaných pocitoch z oživenia ako aj o rozdielnych postojoch k parkovaniu v blízkosti tržnice. Výstup z participácie je vodítkom pre jej správcu, ako aj pracovnú skupinu, ktorá sa oživeniu venuje. Majú vhľad do toho, čo ľudia na tržnici v súčasnosti oceňujú, i čo im prekáža a od návštevy ich odrádza. Bez participácie by sa mohli iba domnievať, teraz to majú podložené priamo od ľudí,” hovorí Zuzana Žurkinová zo sekcie mestských štúdií a participácie na Metropolitnom inštitúte Bratislavy.  

Budova bola postavená v roku 1983 architektom Ivanom Matušíkom. Genius loci tohto priestoru je spojený s osobnými príbehmi predajcov, ktorí tu pôsobia desiatky rokov. Napríklad pani predávajúca zdravé potraviny tu pracuje od roku 1992 a tržnica je pre ňu celý život.

Prečo Bratislavčania navštevujú tržnicu?

• atmosféra (54 %)
• zvyk (27 %)
• dobrá dostupnosť (25 %)
• vzťah s predajcom (15 %)

Najvernejšími zákazníkmi sú seniori, ktorí zostarli spolu s tržnicou. „Tržnica bola miestom, kde to žilo, voňalo chutnými slovenskými, domácimi produktmi, najmä od malých záhradkárov či farmárov s prebytkami z domácej produkcie. Vráťme jej ten účel,“ hovorí jeden z nich v dotazníku.

Facebook/Matúš Čupka

Návštevníci sem najčastejšie chodia kvôli potravinám (66 %) alebo gastroprevádzkam (40 %). Oceňujú aj produkty, ktoré inde nenájdu. Napríklad čerství ryby či kvasené uhorky. 

S čím sú nespokojní

• množstvo služieb a produktov (72 %)
• kvalita (47 %)
• zlá čistota priestorov (58 %)

To, že počet nájomcov v budove klesá priznáva aj Nové Mesto. Kým v roku 2014 ich bolo 120, o desať rokov neskôr ich ostalo len 40.  „Myslím si, že je veľmi dôležité prispôsobiť budovu a jej prevádzku tak, aby sa to, čo sa deje vnútri, začalo „prelievať" von – posedenia, terasy, trhy. Teraz pôsobí tržnica svojou prevádzkou a nastavením ako uzavretý priestor, kam sa človek necíti byť „pozývaný", ak nepotrebuje niečo konkrétne z prevádzok vnútri,“ uvádza jeden z respondentov. 

Facebook/Matúš Čupka

Podľa starostu MČ Nové Mesto, Matúša Čupku, revitalizácia nemá zmeniť podstatu tržnice, ale podporiť jej tradičné hodnoty a priniesť nový obsah. „Zmeny sa väčšina ľudí bojí, ale my chceme, aby zostalo zachované to, čo z tržnice má hodnotu. Aby tu ostali nájomcovia, aj zákazníci a pribudli noví, ako aj ďalšie funkcie,“ uviedol.

Mestská časť vyčlenila v tomto roku na Novú tržnicu približne 200-tisíc eur a je to suma, ktorá vychádza z jej momentálnych finančných možností. „Aktuálne prebieha výzva na nových nájomcov a veríme, že na jar by sme vedeli predstaviť aj nové mená, ktoré by nám pomohli zatraktívniť priestor. Zároveň budeme spoločne s vedením tržnice hľadať postupne možnosti, ako s budovou pracovať počas dňa ako s trhoviskom, a v podvečerných hodinách by sa mohol priestor časom využívať pre kultúrno-spoločenské účely, ako sme si mohli vyskúšať napríklad v podobe Dobrého Trhu, festivalu Nahých vín či pri koncertoch Berlin Manson na sklonku roku 2024,“ dopĺňa starosta.