Oprava bratislavskej ikony YMCA zostala na pleciach verejnosti, Šimkovičová dotáciu na jej zachovanie neschválila

Viacero slovenských národných kultúrnych pamiatok sa pomaly v dôsledku ich pokročilého veku začínajú meniť na ruiny. Na to, aby si zachovali svoj pôvodný stav si vyžadujú obnovu, ktorá je však často finančne náročná. Ich majitelia či správcovia si to pre nedostatok peňažných prostriedkov nemôžu dovoliť, a tak ich osud zostáva nejasný.

Svetielko nádeje dodáva štát, ktorý by mal garantovať zachovanie kultúrneho dedičstva. Nie vždy to však platí, čomu nasvedčuje aj príbeh legendárnej bratislavskej budovy YMCA, v ktorej sa vystriedalo niekoľko generácií.

Dotácia od štátu ju nezachráni

Ako informuje STVR, ministerstvo kultúry dotáciu na jej obnovu v rámci programu Obnovme si dom neschválilo, síce išlo o odporúčania odbornej komisie, ktorú delegovalo samotné ministerstvo. Tá služby ministerstva následne hromadne opustila.

Ku krokom ministerstva sa pre STVR vyjadril predseda odbornej komisie Vojtech Kohút. „Neviem, aký bol dôvod na neschválenie peňazí. Ja len viem všeobecný výsledok,“ uvádza.

Vo svojom písomnom stanovisku rezort kultúry uviedol, že dotácie sú dobrovoľný príspevok a nikto naň nemá zákonný nárok. Zároveň v ňom dodal, že hodnotenia komisie patria k dôležitým súčastiam rozhodovacieho procesu, do ktorého môže ministerka kultúry zasiahnuť v akomkoľvek rozsahu.

„Je to vyslovene urážka odborníkov, ktorí trávili hodiny nad tým, aby čo možno najspravodlivejšie rozdeľovali to minimum peňazí, ktoré dostali na celý rok,“ dodáva Kohút.

Prichýlila viacero generácií

Ako tvrdí historik Lukáš Krajčír, YMCA pred 100 rokmi mala významné spoločenské postavenie. Pod svojou záštitou mala viacero výchovných, vzdelávacích, kultúrnych a športových aktivít. Obyvatelia rôznych národnosti a náboženstiev v nej našli prvú samoobslužnú jedáleň na území Slovenska, knižnicu, telocvičňu, ubytovanie či večerné vzdelávanie. Na Slovensko sa vďaka jej aktivitám dostali športy ako volejbal či basketbal.

„Keď vstupujem do budovy YMCA, tak pri srdci cítim pocit domova. Hrdosť, že som mohol bývať a narodiť sa v YMCA. Komunita, ktorá tu v tom čase bývala, tak to bolo neskutočné. Volali sme sa ymkári, boli sme jedna veľká rodina,“ spomína na časy strávené v nej pamätník Miro Bartošovič.

Oprava zostala na pleciach verejnosti

Budovu s viac ako 100-ročnou tradíciou trápi najmä strecha. Na záchranu ikony Bratislavy sa zatiaľ prostredníctvom crowfundingovej zbierky vyzbieralo okolo 55-tisíc eur. Na opravu celej strechy vo výmere 2 250 metrov štvorcových potrebujú 400-tisíc eur.

„Nebyť solidarity ľudí, tak to tu môžeme zabaliť. Budova má okolo 7 000 štvorcových metrov. Skoro všetky naše priestory sú prenajaté. Sídli nám tu 20 organizácií cez rôzne kultúrne kluby, koncertné, divadelné sály, hudobná akadémia, skauti, súkromná ukrajinská škôlka, nahrávacie štúdiá, kreatívne ateliéry,“ priblížila dnešnú pôsobnosť multifunkčnej budovy manažérka pre jej správu Lucia Škyrtová.

Ako však dodáva, peniaze z nájmov pokrývajú akurát len udržanie chodu budovy. V časoch jej rozmachu bola z veľkej časti financovaná americkou YMCA. Neskôr ju do svojej pôsobnosti zobral štát, podarilo sa ju však naspäť vysúdiť.