V Petržalke založil prvú hudobnú školu. Príbeh Františka Oswalda bol plný zvratov, pre Benešove dekréty bol väznený

Viete kto v Petržalke založil vôbec prvú hudobnú školu? Na jeho meno si pravdepodobne spomenú už len Staropetržalčania. František Oswald Československú hudobnú školu postavil na nohy pred 75 rokmi. V tom čase do nej chodili všetky miestne deti. O jeho príbehu informovala mestská časť Petržalka. 

„Moja maminka bola Oravčanka, narodila sa v Chyžnom, ktoré dnes patrí k Poľsku. Jej otec tam učil a preložili ho do Rače,“ vraví dcéra Františka Oswalda Valéria Hájeková. „S oteckom sa spoznali v Bratislave. Bývali vedľa seba a vídali sa cez okienko na špajzke. Zaľúbili sa do seba a v roku 1935 sa zosobášili. O rok sa narodil môj najstarší brat František, v roku 1939 som prišla na svet ja a o sedem rokov brat Peter,“ spomína.

13-ročný organista a Benešove dekréty

František bol mimoriadne hudobne nadaný. Keď mal len 13 rokov, pôsobil ako profesionálny organista v Lazaretskom chráme, jezuitskom kostole a neskôr až do roku 1945 v staromestskom kostole Blumentál.  Jeho život výrazne skomplikovali Benešove dekréty. „Jedného dňa otecko neprišiel domov. S bratom a mamou sme boli vtedy na návšteve u starej mamy na Mýtnej ulici, a keď sme sa vrátili, mali sme všetok nábytok na dvore. Vyhodili nás. Otecko bol hlásený ako Maďar, takže ho – v dôsledku Benešových dekrétov – zavreli,“ vysvetľuje jeho dcéra. 

Spomína na to, ako ich veci sťahovali cez pontónový most ponad Dunaj spolu s Františkovým klavírom. Toho neskôr zaradili do pracovného lágra v Petržalke. Keď a odtiaľ dostal, podarilo sa mu zohnať byt na Farského ulici, ktorý im prenajímal muž z Prahy za 80 korún mesačne. 

František si zarábal hraním v nočných baroch, ale aby uživil rodinu, vrátil sa k hraniu na orgáne. V Kostole povýšenia sv. Kríža na Daliborovom námestí hral do roku 1965. A práve pri tomto kostole objavil prázdne priestory bývalého kláštora. Tam založil prvú hudobnú školu. 

Ako škola vyzerala

Mala len tri miestnosti. V jednej sa učilo na husle, v druhej na klavír a tretia bola riaditeľňa. Škola bola vtedy pobočkou Hudobného ústavu Hlavného mesta Bratislava, ale každý ju volal Oswaldova hudobná škola. Vystupovali v nej aj osobnosti bratislavského hudobného života ako Michal Karin, Tibor Gašparek, manželia Maczudzinskí či Ladislav Holoubek.  

Oswald bol v škole mimoriadne aktívny. Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ, dirigent orchestra učiteľov, zbormajster robotníckeho a cirkevného spevokolu, skladateľ a spevák v Bratislavskom oktete. „Aký bol môj otec? Čo vám mám povedať – bol veľký dobrák, hoci nad ľudskou hlúposťou sa vedel rozčúliť. Vždy nosil na hlave klobúk a jazdil na bicykli. Ale každého stihol pozdraviť, pretože v Petržalke nebolo človeka, ktorý by ho nepoznal,“ hovorí jeho dcéra.