Pezinčania spomínajú na Hotel Grand, ktorý desiatky rokov chátra. Milovali tam vyprážaný syr, malinovky i čašníkov

Pezinčania si na svojej facebookovej stránke zaspomínali na Hotel Grand. Na otázku, čo im pri pohľade naň napadne ako prvé, odpovedala Katka trochu prekvapivo, keď si spomenula aj na meno čašníka: „Vyprážaný syr, hranolky, cola za 18 korún a čašník Vilko Nemec.“

Jana tam zase chodila na skvelé buchty. Ďalší Pezinčan zase spomína na obľúbený „parížsky šalát s obyčajným rožkom.“ K vynikajúcim buchtám sa v spomienkach vrátilo viacero ľudí. Rovnako často spomínali celkovo výbornú samoobslužnú reštauráciu. Podľa Janky to bola vývarovňa, ktorá dodnes nemá v Pezinku konkurencia. Niektorí tam chodievali ešte ako deti, ako napríklad Alexander: „Piatok po skončení vyučovania na ZŠ Holubyho šup na parížsky šalát, chrumkavé pečivko a fľašková malinovka.“ Ondrej zase spomínal na úžasnú vedúcu a výhody, ktoré plynuli z toho, že ju poznal: „Pani Kaufmannová ako vedúca tej nezabudnuteľnej jedálne a na Vianoce fľaškový Prazdroj po známosti.“

Bratislavčan našiel fotku Bratislavy z čias, keď ešte nestál Polus, ľudia si zaspomínali, plocha slúžila pre autoškoly

Niektorí ľudia dokonca spomínali, ako tam pracovali v rolách čašníkov, no Pezinčanov potešil najmä Vladimír, ktorý hotel staval: „Budoval som ho spolu s OSP Pezinok, tam som sa vyučil. Pamätám si na majstrov, ako Jaro Andel, Miro Kaviak a Miro Ružička. Nech odpočívajú v pokoji. Robili sme aj v soboty vtedy.“

Mária si zaspomínala aj na špecifického zamestnanca, a to Petra Matyšáka, ktorý sa neskôr stal známym vinárom a ktorý zomrel v septembri tohto roka: „Jeej moja mladosť 70 roky… a nebohý Peter Matyšák ako čašník.“ Do dávnej minulosti šiel ďalší Pezinčan, ktorý si zaspomínal najmä na ceny: „V jedálni hotela, kde bolo asi sto stoličiek, stál kompletný obed päť korún. Zlaté časy… približne rok 1965.“

Eve je ľúto, v akom je hotel stave: „Hotel v centre mesta a dlhé roky chátra. Nie je to škoda?“ Hotelová časť budovy chátra už desiatky rokov. Hotel postavili v priebehu 2. polovice 60. rokov 20. storočia na mieste bývalých meštianskych domov. Okolo roku 1990 bol zatvorený. Údajne bol odkúpený v holandskej dražbe Petrom Steinhüblom a chátral až do roku 2002. Od roku 2004 v budove sídli supermarket Billa, avšak hotelová časť budovy chátra dodnes.