Alexander z Lamača našiel doma staré negatívy, ktoré fotil v 80. rokoch, keď ich nechal vyvolať, neveril vlastným očiam

Alexander našiel doma farebné negatívy z osemdesiatych rokov, ktoré už takmer skončili v koši. „Verte-neverte, ale našiel som doma farebné negatívy fotiek, čo som robil v 80. rokoch. Myslel som, že to už treba vyhodiť, lebo čo s tým skoro po polstoročí, ale skvelá fotoslužba Kodak expres na Záhradníckej 11 povedala, že mi negatívy v pohode zdigitalizujú. A stojí to len málo eur... Tak som tam negatívy zaniesol, že sa nechám prekvapiť, čo z toho vylezie. A vyliezli napríklad tri fotky, čo tu posielam,“ začal rozprávanie. 

Výsledok ho prekvapil – na snímkach sa objavili aj zábery zo začiatkov lamačského hokejbalu, vrátane budovania prvého ihriska pri základnej škole či svojpomocnej stavby mantinelov, na ktorej sa podieľali ešte len tínedžeri. Fotografie tak oživili obdobie, keď sa šport v Lamači robil s nadšením a bez veľkých prostriedkov.

Ako fotografie vznikli

S Alexandrom sa skontaktovala aj naša redakcia. Prezradil, že fotografie fotil ako 15-ročný tínedžer, keď vyrastal v Lamači. S rodinou bývali na Studenohorskej. Farebné negatívy z minulosti našiel na jar v pivnici, keď sa sťahoval po štvrtýkrát. Z Lamača sa odsťahoval v roku 1990. 

„Fotky sú asi z roku 1987 alebo 1988, teoreticky možno aj 1989, ale stopercentne ešte pred pádom režimu,“ povedal pre Bratislavak. Mnoho fotiek má najmä z prvého hokejbalového ihriska v areáli základnej školy. Niekoľko rokov tam pôsobil ako rozhodca. 

„Aký som mal vtedy fotoaparát, si už nepamätám, ale zdá sa, že na svoju dobu relatívne kvalitný. Ale farebné fotky boli vtedy dosť drahé, takže celá rada fotiek z hokejbalu bude čiernobielych. Či som mal jeden foťák na farebné fotky a druhý na čiernobiele, alebo som v jednom foťáku striedal filmy, to si už takisto nepamätám, som len obyčajný človek amatér, žiadny fotograf,“ dodáva. 

Spomienky miestnych

Po zverejnení fotografie sa mnohým vynorili spomienky na starý obchodný dom, ktorý miestni poznali pod prezývkou Traslák. Jeden z komentujúcich pripomenul, že na fasáde bola namaľovaná holubica mieru a že budova dostala svoju prezývku preto, lebo sa na nej všetci „triasli“. Iný dodal, že šeď stavby bola odpudivá už v časoch, keď bola nová, no napriek tomu zostáva obchodný dom súčasťou kolektívnej pamäti.

Súvisiaca téma FOTO: Kto si ešte spomína na tieto farebné stravenky? Kartónové poklady, ktoré otvárali dvere do jedálne

„Foto skvelé, ale fuj tá šeď bola hnusná už keď bola nová,“ hovorí jeden z rezidentov. Na budovu spomína aj Daniel: „Som síce ročník 84, ale pamätám si na ten obchodný dom. Tiež sme parkovali hore. Tie fotky z vnútra by som si rad pozrel.“

Objavené fotografie vyvolali aj nostalgické reakcie. Viacerí ľudia spomínali, že v Lamači prežili kus života a tešia sa na celý album. „Závidím, mne minule zo štyroch starších roliek žiadna už nevyšla,“ hovorí Marek. 

Čas mení aj samotné prostredie. Viacerí sa zhodli, že Lamač pôsobí dnes príjemnejšie práve vďaka zeleni, ktorá odvtedy vyrástla a spravila zo sídliska útulnejšie miesto. „Musím povedať že tá zeleň čo tu od vtedy vyrástla z toho spravila oveľa príjemnejšie miesto,“ hovorí miestna obyvateľka.