Bocian Marcinko a jeho družina zo Záhoria dorazili do Afriky, našli bohaté zásoby kobyliek, monitoring kazí zlý signál

Len nedávno sme informovali o bocianovi Marcinkovi z Kútov zo Záhoria, ktorý je jedným z desiatich bocianov, ktoré Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS) vybavila telemetrickými vysielačkami. V auguste sa vydal na svoju veľkú púť do Afriky. Vďaka telemetrickým vysielačkám môžeme nielen jeho, ale aj ďalších bocianov sledovať na ich ceste po Afrike na tomto odkaze.

Ako najnovšie informovala SOS, bociany dorazili na zimoviská v subsaharskej Afrike. Ich denné prelety sa skrátili a zdržiavajú sa na miestach s dostatkom potravy. Na savanách južne od Sahary strávia nastávajúce mesiace.

Bociany prilietajú zimovať do Afriky v období, kedy v subsaharskej oblasti končí obdobie dažďov. Je to pre nich prestretý stôl. Najviac ich pútajú rojace sa kobylky, ktorých množstvá dosahuje často známe biblické pohromy. Bociany pomáhajú tlmiť ich počty.

V Afrike je však slabšie pokrytie siete GSM, preto sa SOS dozvedá o bocianoch a ich pohybe len v dňoch, kedy sa pohybujú na miestach s dobrým „signálom“. „Už teraz vieme, že obsadili rôzne regióny Afriky. Najzápadnejšie do Čadu zaletel Marcinko a Janek a najvýchodnejšie Máňa do Eritrey. Delí ich viac ako 1600 km vzdušnou čiarou,“ uvádza SOS.

Telemetria ukazuje aj úžasné vzdialenosti, ktoré denne prekonávajú:

• Marcinko počas 19 dní zo Slovenska do Čadu preletel 6179 km
• Janek preletel do Čadu 6927 km
• Máňa doposiaľ nalietala ohromných 10 105 km na zimovisko v pohraničí Sudánu a Eritrei. Zaujímavé je, že každý deň prekoná pomerne značné vzdialenosti z nocoviska na krmoviská v priemere 100-150 km.