Známa novinárka otvorila tému taxíkov v Bratislave, za volantom šoférujú Afričania, nevedia jazyky, na cestách chaosia

V bratislavských taxíkoch sa podľa svedectiev cestujúcich objavuje čoraz viac cudzincov, ktorí často neovládajú jazyk ani pravidlá cestnej premávky. Na sociálnych sieťach sa rozbehla búrlivá diskusia po tom, čo novinárka a budúca posila STVR Anka Žitná Lučaiová zverejnila svoju skúsenosť pod titulkom „novodobí otroci“.

„Za volantami niektorých taxíkov sa objavili cudzinci. Kým to boli Ukrajinci, ako tak išlo dorozumieť sa... Teraz je tu nový level. Za volantom sedia muži čiernej pleti. Problémom nie je farba, ale fakt, že nehovoria ani po slovensky, ani po anglicky, zmätkujú na cestách, neovládajú pravidlá. Osobná skúsenosť. Za posledný týždeň opakovaná,“ napísala Anka Žitná Lučaiová.

Opísala aj konkrétnu situáciu, keď šofér afrického pôvodu nevedel vyriešiť obyčajný prejazd so závorou. „Vliezol do uličky k závore a nebol schopný komunikovať s obsluhou závory, musela som to urobiť za neho,“ uviedla.

K téme sa jej mal neskôr vyjadriť aj miestny taxikár, ktorý novinárku následne viezol. Ten opísal zákulisie celého biznisu, ktoré má mať veľmi drsné podmienky. „Majitelia flotíl si ich sem dovezú, posadia do taxíka a nechajú jazdiť. Chlap z každého zárobku platí 25 percent licenciu firme, 20 percent poplatok majiteľovi flotily, stopäťdesiat až dvesto eur týždenne nájom za auto a tankuje za svoje. Jazdí denne aj 15 hodín, spí v aute. Ak na konci mesiaca vidí 500 eur zárobku, je šťastný,“ povedal.

Príspevok spustil lavínu reakcií. Diskutujúci tvrdia, že situácia je ešte horšia, ako sa zdá na prvý pohľad. Podľa Evy, ktorá sa zapojila do diskusie, je skutočným problémom únava a spôsob jazdy týchto vodičov. „To, že sa zamotajú, je ten najmenší problém. Horšie je, že sú unavení, prepracovaní, vyšťavení a jazdia spôsobom, akým sú zvyknutí vo svojej krajine. Takže napr. Ind sa rúti, myšičkuje, nevyhadzuje smerovky, trúbi…“

Upozornila aj na to, že ich na Slovensko často dostávajú agentúry, ktoré ich najskôr zamestnajú v automobilkách a po splnení povinného času presunú do taxislužieb. „Veľakrát ich pracovné agentúry dotiahnu do automobilky a po povinnom odpracovaní preskočia a zdierajú ich flotily... Pravda je, že všetci, bieli, čierni, ukrajinskí, kirgizskí, azerbajdžanskí, indickí, pakistanskí, jazdia 12–15 hodín denne. Čo je hrozné,“ dodala.

Podobné zážitky opisujú aj naši čitatelia. Tvrdia, že jazdy cez dve plné čiary, ignorovanie dopravných značiek a blúdenie po meste sú čoraz bežnejšie. Ján sa vo svojom komentári postavil na stranu kritikov avšak priznal, že aj podľa neho sú Ukrajinci obeťami tvrdých podmienok. „Obávam sa, že aj Ukrajinci sú otroci,“ napísal. Zároveň dodal, že je k nim zhovievavý a ľutuje ich, že si takto musia zarábať na živobytie. Opísal aj vlastnú skúsenosť s jedným šoférom: „Najnovšia skúsenosť s Ukrajincom... keď nás na ceste z koncertu viezol domov, do našej dediny a pritom nám urobil exkurziu po ‘južnej’ Bratislave...“ Podľa jeho slov bol vodič v krajine iba mesiac a ešte sa nevyznal poriadne ani v navigácii. Situácia sa dokonca takmer skončila nehodou, keď pri odbočovaní z diaľnice takmer vbehol do cesty rýchlo idúcemu autu. „Našťastie sa v poslednej chvíli zbadal, neodbočil a ubrzdil to,“ doplnil Ján.

V tejto veci sme sa s otázkami obrátili aj na poskytovateľov taxislužieb v Bratislave. O ich stanoviská budeme článok aktualizovať.