Bratislavčania spomínajú na vajnorské letisko, dvojplošníky Antonov AN-2 bolo počuť až do Krasňan a ľudia rátali padáky

Bratislavčanka Monika si na facebooku zaspomínala na vajnorské letisko. Vrátila sa v čase až do detstva, ktoré prežila v Rači a v Krasňanoch a ponúkla pohľad na svoje vyrastanie a zážitky s tým spojené. Nadšene si zaspomínala na lietadlá, na parašutistov na oblohe a na fakt, že letisko sa stalo ihriskom pre ňu a mnohých jej rovesníkov. 

Pamätá si zvuk dvojplošníka Antonov AN-2, známeho ako Anča. Niesol sa celým okolím. „Bolo ho počuť až do Rače a Krasňan a ľudia sa dívali na oblohu, rátali parašutistov.“

Letisko sa pre ňu a jej brata stalo ihriskom. „Baliarne, sušiarne či hangár boli naše herne. Spávali sme v chvoste Anduly, zabalení v padákoch, a hľadali tieň na ploche – najlepšie za Roburom.“ Spomína aj lety s Andulou, Moravou či Wilgou, kruh zo štrku, armádny ďalekohľad v rozohriatej bedni či rozložené sivé celty, na ktorých sa deti šmýkali.

Pezinčania s nostalgiou spomínajú na kúpalisko pri parku, bolo to mieto prázdninových lások a viacerí tam zodrali plavky

V pamäti jej zostali obrazy navijaka a plachtárov, kľúče od baliarne ukryté v škatuli s pieskom, dlhé stoly, hladká dlážka či sklobetónové okná. „Na nástenke visela pohľadnica od Junasa, ktorý emigroval.“ V sušiarni sa hojdali na postrojoch, hrali pingpong a nad všetkým sa vznášala vôňa nafty z hangára.

Silno v nej rezonujú aj mená ľudí, s ktorými sa stretávala: „Berina, Zmija, Meheš, Preisinger, Oťapka, Šuplata, Jerguš, Havlovci, Cajo, Fitoš, Bišťanovci, Beckovský, Kňaze…“ Spomína tiež tajné prieskumy starej budovy s nádychom prvorepublikového luxusu či výstupy na vežu.

K letisku sa viažu aj osobné príbehy – motorka Honda mladého Bártfaya, jeho tragická smrť, či biela embéčka uja Dergnoviča v slnečných okuliaroch. „Ujo Nemček nám ukazoval na Barbie polohy tela pri zoskokoch.“

Detstvo jej pripomínajú aj všedné obrazy: zbieranie šampiňónov, oberanie moruší, kofola vo Vajnoroch v Jednote, vyprážaný syr v Rači U troch zajacov, horúce leto a nekonečné čakanie na autobus č. 35 a 36. „Radšej som mala 36-tku, nezachádzala k mäsokombinátu, išla cez Rendez, bolo to kratšie. A už ostali len spomienky…“

Monikin príspevok v niektorých ľuďoch prebudil ich vlastné spomienky a chuť zdieľať ich s inými. „Ja som vyrástla vo Vajnoroch, narodila som sa v roku 1988. Bývali sme neďaleko letiska. Nikto od nás nebol letec, letisko bolo skvelé miesto na hry. Chodili sme tam hľadať poklady a raz sme si našli kamarátku, ktorej otec tam mal hangár a lietadlo. Zle som znášala, keď stavali cestu na konci letiska a Vajnoriu, aj keď som myslím už bola dospelá. A ešte treba spomenúť vajnorskú burzu – každý, kto vyrastal v 90. rokoch, tam isto aspoň raz bol. Vďakabohu, že už to nie je, haha,“ pridala sa Lucka. 

Aktuálne Bratislava chce na mieste postaviť rezidenčnú zónu pre viac ako 12 000 ľudí.