Parlamentný poslanec, bývalý šéf KDH a občiansky aktivista Alojz Hlina sa v parlamente ostro pustil do plánovanej výstavby novej spaľovne v areáli bratislavského Slovnaftu. V emotívnom vystúpení varoval, že pripravovaná kampaň má podľa neho jediný cieľ: presvedčiť verejnosť, že „riešením na problémy sveta je vraj nová obrovská spaľovňa postavená v Bratislave“.
Podľa Hlinu prezident Peter Pellegrini aj minister životného prostredia Taraba pripravujú pôdu pre podporu projektu. „Prezident Pellegríni už chodil po skládke komunálneho odpadu a ešte bude. Minister Taraba robí videá so Slovnaftom a nosí do parlamentu zákony, ktoré majú túto ,atmosféru‘ podporiť,“ odkázal. Kritikov plánovanej spaľovne sa podľa neho budú snažiť umlčať. „Ak budú kritici ,geniálneho nápadu‘ postaviť v Bratislave druhú obrovskú spaľovňu, jednoducho ich ,vypnú z obrazu‘,“ dodal.
Tému spaľovne už rozprúdila aj petícia, ktorú v čase písania článku podpísalo viac než 10-tisíc ľudí. Občania v nej odmietajú výstavbu Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli Slovnaftu. Podľa textu petície má ísť o „najväčšie zariadenie tohto druhu na Slovensku“ s kapacitou až 316-tisíc ton odpadu ročne vrátane nebezpečných odpadov.
Signatári upozorňujú, že spaľovňa by zanechávala stovky kilogramov popolčeka a strusky z každej tony spáleného odpadu. „Odpad nezmizne, len sa zmení jeho forma,“ píšu organizátori, ktorí varujú pred dioxínmi ohrozujúcimi potravinový reťazec. Zároveň tvrdia, že Bratislava a celé Slovensko už teraz disponujú dostatočnými kapacitami na energetické zhodnocovanie odpadu, pričom rozšírenie existujúcich zariadení je vo výstavbe.

Petícia sa odvoláva aj na riziko pre Chránenú vodohospodársku oblasť Žitný ostrov, ktorá je kľúčovým zdrojom pitnej vody pre Slovensko aj strednú Európu. „Súkromný ekonomický záujem koncernu MOL nemôže byť nadradený nášmu národnému záujmu chrániť Žitný ostrov,“ zdôrazňujú signatári. Problémom má byť aj blízkosť mokradí medzinárodného významu Dunajské Luhy, ktoré patria do siete Natura 2000.
Občania preto vyzývajú ministerstvo životného prostredia, aby výstavbu nepovolilo a vydalo nesúhlasné stanovisko. Argumentujú pritom nielen ochranou zdravia a životného prostredia, ale aj tým, že spaľovňa by „potláčala čistejšie riešenia“ ako recykláciu, kompostovanie či opätovné využívanie výrobkov.

Napätie tak rastie nielen medzi obyvateľmi, ale aj na politickej scéne. Hlina tvrdí, že pripravovaná kampaň bude o emóciách, nie o faktoch. Občianska iniciatíva naopak argumentuje číslami a právom na ochranu zdravia. Bratislava je tak svedkom ďalšieho sporu o životné prostredie, ktorý môže vyústiť do dlhodobých protestov aj ostrých politických stretov.
S našimi otázkami sme sa obrátili aj na Ministerstvo životného prostredia SR.