Bomba v Skyparku obyvateľom pripomenula bombardovanie Apollky počas II.svetovej vojny. Ako vyzerali nálety?

Je 16. jún 1944 a Bratislavou otriasajú výbuchy. Začali sa prvé nálety amerických vzdušných síl na rafinériu Apollo, Zimný prístav a železničný Štefánikov most. Bomby poškodili aj obytné budovy, mestskú plynáreň či Slovenské národné múzeum. Desivé momenty bombardovania opísali vo svojich listoch slovenskí básnici. 

Americká bomba ANM64 z II. svetovej vojny, ktorú v pondelok večer našli v bratislavskom Skyparku s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza práve z tohto obdobia. Objavili ju na Landererovej ulici pri výkopových prácach a vážila 226 kilogramov. Bola dlhá meter a 60 cm široká.

Súvisiaca téma VIDEO: Pri výkopoch v Bratislave našli nevybuchnutú leteckú bombu, v centra mesta prebehla veľká evakuácia

V roku 1944 v Bratislave útočili bombardéry B-24 Liberator a 169 B-17 Flying Fortress pod ochranou 290 stíhačiek – 136 P-51 Mustang, 112 dvojmotorových P-38 Lightning a 42 P-47 Thunderbolt. Prišli zo základní v Taliansku. 

„Prvé bomby zasiahli krátko po 10:00 hod. Zimný prístav. Hlavným cieľom však bola rafinéria Apollo. Hustý dym stúpajúci z horiacej rafinérie zakryl výhľad lietadlám a preto mnoho bômb dopadlo aj na obytné štvrte. Podľa oficiálnych údajov si nálet vyžiadal 122 mŕtvych,“ uviedol historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa. 

Rafinéria minerálnych olejov Apollo sa stala cieľom náletov najmä preto, že sa podieľala na ropnej produkcii Nemeckej ríše. Američania na Bratislavu zhodili 369 bômb, ktoré zasiahli množstvo budov a potopili 18 lodí. Zasiahli aj Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Tallerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grösslingovej ulici a v Petržalke. Bratislava tak ostala bez vody, plynu a elektriny. 

Samotná Apolla bola z veľkej časti zničená. V jej areáli prišlo o život 74 zamestnancov a ďalšie náhodné osoby, ktoré sa v tom čase v meste pohybovali. V nemocnici ošetrili takmer 600 osôb. Obete pochovali na Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí. 

Vidiel som horieť Muzejku

V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice sa zachovali opisy niekoľkých svedkov bombardovania. Patrí medzi nich aj básnik katolíckej moderny Karol Strmeň. „Toto je neznesiteľné s týmto náletom: práve horí Apolka a výbuchu je toľko, že toho už mám dosť. Tu v kryte pri opätovanom vraj nálete hovoria ľudia, že horí aj Vládna budova, Muzeumka. Bol som v meste na riziko zatvorenia alebo zabitia. Pred prezidentským palácom jama, starý gaštan je rozčesnutý. Jedna ulička pri Astorke pre staré domy úplne zosypaná. Skrze jedného poschodového domu videl som horieť Muzejku; dva ostré červené plamene,“ píše vo svojom liste básnikovi Jankovi Silanovi. 

Strmeň ďalej opisuje, aké mal pri bombardovaní šťastie. Len pri minúty po jeho odchode z Astorky jú zasiahla bomba. Druhú počul presvišťať pred prezidentským palácom. Opisuje konštantné vybuchovanie Apollky, na oblohe bolo podľa neho vidieť čierny dym, horeli oleje z rafinérie. 

Astorka je fuč, pohľad priamo do neba

Americké nálety navyše sprevádzali aj komplikácie. Prestali fungovať sirény, občanom tak ďalší nálet nemohli ohlásiť. Bratislavčania tak behali zúfalo po ulici. Bombardovanie opísal aj ďalší slovenský básnik Mikuláš Šprinc, aj on písal Silanovi listy. 

„Nuž tak, ja ešte žijem, mňa tak ľahko bomby nezabijú, hoci veľa nechýbalo. Keby som bol tak býval riaditeľom akadémie, bol by som už neboštík. Presne pod moje okná v akadémii padla bomba. Všetko zdnuká i zvonká je na cimper-camper a keď sa tak postavíš na schody, vidíš z nej rovno do neba, lebo strecha a všakové podobné ochrany – je fuč. Astorka fuč, pred palácom bomba, fasáda a plot fuč, pár domov na suchom mýte fuč…“ napísal.