Lekár z bratislavského urgentu prehovoril, prečo by nikdy nesadol na motorku, za 24 rokov už toho videl dosť

Veľa ľudí zbožňuje motorky. To, ako vyzerajú, aké zvuky vydávajú, ako na nich vyzerajú a možno aj to, ako vďaka nim vyzerajú v očiach druhých. Sú tu ale aj ľudia, ktorí sa ich boja a dobre poznajú riziká spojené s jazdou na nich. Jedným z nich je aj lekár z bratislavského urgentu, ktorého príspevok sa objavil na stránke Nekŕmte nás odpadom. Ten za 24 rokov v nemocnici videl to, čo už nikdy nechce vidieť znova.

„Každé leto je to rovnaké – krásne počasie, vietor vo vlasoch a desiatky motorkárov, ktorí si užívajú slobodu. Lenže my na urgente potom zbierame ich telá.“

Po dvoch desaťročiach v službe má jasno: motorky sú krásne na pohľad, ale smrtiace na dotyk. V silnej výpovedi, ktorá rezonuje najmä medzi zdravotníkmi a záchranármi, vysvetľuje, prečo by si na motorku nikdy nesadol – a prečo si myslí, že by to mnohí mali prehodnotiť.

Pred pár dňami priviezli na bratislavský urgent mladého motorkára. Mal 26 rokov. Bez prilby, bez šance.
„Videl som pohľad jeho mamy, keď stála na chodbe. Ani slzy jej nešli. Len prázdno,“ opisuje lekár.
„To, čo z neho ostalo, už nebol človek, ktorý ráno sadal na motorku.“

Hovorí, že ľudia si často myslia, že smrť na motorke je rýchla a bezbolestná. Skutočnosť býva presne opačná. „Niektorí prežijú – so zlomenou chrbticou, roztrhanou panvou, tracheostómiou a výživou do žalúdka. Žijú… ale nežijú.“

Súvisiaca téma Na frekventovanej križovatke v Petržalke došlo k nehode. Motorkára previezli do nemocnice

Za tie roky stretol množstvo obetí motocyklových nehôd. Mladí chalani, čo sa pretekali medzi autami a skončili s rozbitou lebkou. Otcovia, ktorí si len chceli vyvetrať hlavu – a domov sa už nikdy nevrátili či dievča, ktoré sa viezlo so svojím frajerom, dnes dýcha len vďaka prístrojom.

Najťažší však nie je pohľad na nich: „Povedať rodičom, že ich dieťa už nikdy neprehovorí. Že nikdy nebude chodiť. Že nie je cesta späť, to je najhoršie.“

Lekár otvorene hovorí: nie som moralista. Nehovorí ľuďom, čo majú robiť. Ale z pohľadu človeka, ktorý vidí následky, má jasno: „Motorka nie je zlá vec. Ale mesto, premávka, ľudský faktor a zákony fyziky sú neúprosné. Motorka pre mňa nikdy nebude sloboda. Je to zbraň. Ruská ruleta s vlastným telom.“

„Vždy, keď vidím motorkára v tričku a teniskách, mám chuť kričať. Brzdy ti nepomôžu, keď ti niekto vbehne do cesty. A prilba ti nezachráni miechu, keď ťa odhodí o betón.“ Pre motorkárov má jednoduchú radu:„Jazdite s rozumom. Alebo radšej… vôbec.“