Do Bratislavského kraja sa vracajú horúčavy. Meteorológovia vydali výstrahy pred vysokými teplotami

Vlna horúčav sa vracia. Meteorológovia vydali výstrahy pred vysokou teplotou vo viacerých okresoch Bratislavského kraja. Výstraha prvého stupňa platí pre okresy Bratislava, Senec a Pezinok. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojom webe.  

„V okrese Bratislava sa ojedinele očakáva dosahovanie maximálnej teploty vzduchu 33 °C. Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu nie je v danej ročnej dobe a oblasti nezvyčajná, ale pravdepodobnosť nadmerného zaťaženia organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ uvádzajú meteorológovia. 

V pondelok dosiahne najvyššia denná teplota v hlavnom mesta 30,4 stupňa Celzia a najnižšia 18,2 stupňa. Podobne horúco bude aj v utorok a výraznejšie ochladenie sa očakáva v stredu, kedy denná teplota klesne na 22 stupňov Celzia. V stredu sa očakáva aj dážď a prehánky. 

Suchá z horúčav udreli naplno. Vodárne hlásia problémy, varujú pred napúšťaním bazénov a plytvaním vodou

Horúčavy prinášajú riziká na slnku aj pri vode. Počas vysokých teplôt mnohí hľadajú osvieženie v podobe letného kúpania. Jazerá či kúpaliská sú v horúčavách lákavé, no môžu sa spájať s rizikami. Mokré a šmykľavé povrchy okolo bazénov môžu viesť k rôznym úrazom. Následkom pádov sú často narazené kolená, chrbát, pomliaždeniny, vyvrtnutý členok, úrazy hlavy či dokonca otras mozgu.

Riziká predstavuje aj neuvážené skákanie do vody po dlhšom pobyte na slnku či fyzickej námahe. Hrozí pritom takzvaný tepelný šok. „Náhla zmena teploty môže spôsobiť reflex hlbokého nádychu, čo môže viesť k vdýchnutiu vody a v extrémnych prípadoch až k utopeniu,“ konštatuje hlavná záchranárka ZZS ZaMED Diana Mikešová a dopĺňa, že rovnako môže dôjsť k zrýchlenému a prehĺbenému dýchaniu či závratu.

Postupné ochladzovanie

Záchranári preto apelujú, že je dôležité ochladzovať sa postupne – najprv nohy, ruky, tvár, a až potom celé telo. Naopak, dôsledkom skákania do plytkej vody môžu byť zlomeniny, poranenia chrbtice, otras mozgu či dokonca až ochrnutie.

Okrem úrazov číhajú na ľudí aj ďalšie nástrahy. Dlhý pobyt na slnku môže pri nedostatočnej ochrane spôsobiť začervenanie kože, pľuzgiere či dlhodobé poškodenie kože. „Objavujú sa aj komplikácie po vdýchnutí a prehltnutí vody – napríklad hnačky, infekcie očí a uší,“ približuje Mikešová.

Dávajte si pozor na úpal

Záchranári upozorňujú aj na úpal. Jeho príznaky sú rôzne – od bolesti hlavy, cez nevoľnosť, až po zmätenosť. „Pri podozrení na úpal môžeme osobu ochladzovať vlažnou vodou, no nikdy nie ľadovou, pretože by to mohol byť príliš veľký šok pre organizmus,“ upozorňuje záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna.

Úpal však môže ohroziť aj život človeka. „Pri poruche vedomia je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc alebo okamžite volať na tiesňovú linku 155,“ dodáva záchranár.

Prevenciou je vyhýbať sa pobytu na priamom slnku, používať ochranu hlavy a opaľovacie krémy. Netreba zabúdať ani na pitný režim – vhodná je najmä čistá voda. Schladzovať sa treba postupne a skákať do vody iba na miestach pre to určených.