Príbehy ľudskosti z Pezinka. Obyvateľ pomohol starej panej počas silnej búrky, seniorku si dlhé minúty nik nevšímal

Počas silnej búrky, ktorá zasiahla Pezinok, sa prejavila ľudskosť obyvateľov mesta. Miestny rezident v  upozornil na situáciu staršej panej. Tá niesla domov, počas intenzívneho lejaku, nákup. Stála vonku na daždi 20 minút, nikto je však na pomoc neprišiel. 

„Čakala na taxík, ktorý sa na ňu vykašľal a vybil sa jej telefón. Ani policajti sa pri nej nezastavili, že či nepotrebuje pomôcť. Videli ju ako dlho tam stojí a dokonca aj pri nej stáli a nič. Nikto. My sme vyšli z bytu, aby sme ju odviezli, lebo nám jej bolo ľúto a chúďa, stála by tam doteraz. Bohvie dokedy,“ píše obyvateľ v príspevku a miestnych obyvateľov vyzýva, aby sa zamysleli nad tým, ako by sa v jej situácii cítili oni. 

Reakcie Pezinčanov na seba nenechali dlho čakať. Sú radi, že starej panej napokon niekto pomohol. „Dobrí ľudia ešte žijú chválabohu. Lebo tento svet je už celý skazený. Sused susedovi závidí, na ulici keď ti dôjde zle len okolo teba prejdú. Sama nevraživosť, zloba, závisť, chorá doba,“ vraví Zuzana. 

Spadla z bicykla, pomohli jej ľudia bez domova

Niektorí rezidenti sa podelili aj o iné, podobné prípady. Lucia opisuje, ako išla na nákup do bratislavského Tesca, pri ktorom stál starší pán bez domova. Išla sa ho spýtať, či niečo nepotrebuje. Dala mu peniaze na jedlo a pitie a on sa v momente rozplakal. Bol jej nesmierne vďační, ostatní ľudia ho len obchádzali.

Zuzana zas spomína na situáciu inej panej v dôchodkovom veku. Nasadla na bicykel aj s nákupom, ale ten ju prevážil. Spadla tak, že jej noha ostala pod bicyklom. Z okoloidúcich si ju však nikto nevšímal, pomohli jej až dvaja ľudia bez domova, ktorí ju zdvihli a pozbierali jej nákup. Zuzana jej následne ponúkla, že ju domov odvezie. Pani sa však bála, že jej niekto ukradne bicykel. 

O príbeh svojho syna sa podelila aj Helena. U neho doma zazvonili nezávisle od seba dve staršie panie, ktoré tiež zastihla nepripravené silná búrka. Uvaril im čaj, dal veci na prezlečenie a odviezol ich domov. 

„Ľudia sa vozia sami vo veľkých autách, či je lejak či je slnko, bez cieľa. A niektorí chudáci starí ľudia len stoja a pozerajú či ten autobus vôbec príde. Ale sadnúť hocikomu do cudzieho auta a cudziemu je tiež odvaha. Ľudia sú všelijakí,“ komentuje Pezinčan Peter.