Ľudia bez domova nemajú kde skloniť hlavu, prespávajú na sídliskách. Ružinovčania sa boja, čo deti nájdu na ihrisku

Na prvý pohľad pokojné detské ihriská v bratislavskom Ružinove skrývajú realitu, ktorú si mnohí radšej nevšímajú. V kríkoch, na lavičkách či v ich blízkosti prespávajú ľudia bez domova. Problém, na ktorý dlhodobo poukazujú najmä rodičia malých detí, opäť rozvíril diskusie na sociálnych sieťach.

Hnev a strach rodičov o svoje deti sa však stretáva so súcitom s ľuďmi bez domova, ktorí často nemajú na výber a pomoc štátu im nepokryje ani dostatok jedla, nie to ešte ubytovanie.

„Prosím vás, nedalo by sa niečo spraviť s kríkom pri detskom ihrisku na Haburskej, spoza podniku U Deda? Už minimálne dva týždne tu spávajú a pijú alkohol po nociach ľudia bez domova. S dcérkou na to ihrisko chodím skoro každý deň, ale desím sa toho, čo by mohla po nich nájsť a vziať do ruky,“ napísala mamička do jednej z Ružinovských skupín.

Navrhuje aj jednoduché riešenie – ostrihať kríky, aby sa priestor stal menej atraktívnym na prespávanie.

Nie je však jediná, ktorá zdieľa obavy. Ďalší obyvateľ v komentári vyjadril frustráciu z toho, že ľudia bez domova sa podľa neho zdržujú práve tam, kde sa hrajú deti: „Najradšej sú v priestoroch medzi deťmi. Minule bola privolaná na detské ihrisko polícia, nakoľko vykonávali potrebu a pili alkohol rovno pri nich.“ Ako však dodáva, policajti fľaše ani vykonávanie potreby nevideli, a tak ich z ihriska vykázať nemohli.

Situáciu na Haburskej zaregistroval aj Ružinovský podnik, ktorý pod príspevkom reagoval stručne: „Dobrý deň, zastavíme sa.“ Vyzerá to však, že zatiaľ sa situácia nezmenila. Anonym pod komentár Ružinovského podniku napísal: „Potom dajte, prosím, vedieť, nech vieme odsledovať, či sa niečo zmenilo. Zatiaľ nič, akurát sme šli okolo a už tam kempujú aj cez deň.“

Či sa situáciu podarilo vyriešiť alebo nie, zatiaľ nevedno. Jedna vec je ale istá, Haburská ulica nie je jediná, ktorá sa s problémom potýka. 

Súvisiaca téma Muž v Petržalke poškodzoval zaparkované autá a napadol seniorov. Jeden z miestnych ho spacifikoval

Nachádzajú sa na viacerých adresách

Ďalší prípad popísal obyvateľ Adam, ktorý upozornil na človeka bez domova pri trafostanici medzi Prievozskou, Ružovou dolinou a Miletičovou: „Prespáva tam na matraci, je bez jednej nohy, celé dni tam trávi, vykonáva potrebu v blízkosti. Hneď vedľa je detské ihrisko, denne kopec detí...“

Jeho príspevok však vyvolal aj vlnu odporu – voči tomu, ako sa o ľuďoch bez domova hovorí. „Vonku tropické teploty, tí ľudia nemajú čo piť, čo jesť, kde sa skryť. Príspevok na bývanie desiatky rokov nezmenený – 60 eur. Z toho si dnes nezabezpečíte absolútne nič,“ analyzuje situáciu Marta.

Zároveň kritizuje aj to, ako sú ľudia bez domova často vnímaní: „Fotíte ich, stigmatizujete, lokalizujete, akoby to boli bubuláci, čo chodia deti strašiť do pieskoviska.“

Na Adamov príspevok reagoval aj ružinovský poslanec Miroslav Bílik, ktorý sa rozhodol situáciu vziať do vlastných rúk a vyriešiť ju. „Dobrý, dnes sa tam pôjdem pozrieť a budeme kontaktovať príslušné orgány a teda aj ako sa mu dá pomôcť,“ napísal. 

Otázkou však ostáva, čo vlastne „príslušné orgány“ môžu spraviť. Ľudia bez domova často balansujú na hrane zákona – neporušujú ho priamo, no ich prítomnosť vyvoláva obavy a občas aj hnev. Policajti ich tak často len požiadajú, aby sa presunuli. No kam?

Medzi súcitom a strachom

Príbeh ružinovských ihrísk je len jedným z mnohých obrazov toho, ako sa v slovenských mestách stretávajú dva svety. Svet rodičov, ktorí chcú pre svoje deti bezpečné a čisté prostredie. A svet ľudí, ktorí prišli o všetko a nemajú sa kam skryť – ani pred horúčavami, ani pred očami verejnosti.

Riešenie tejto situácie nebude jednoduché. No kým bude štát poskytovať len minimálnu pomoc, kým nebude existovať viac nízkoprahových centier, denného ubytovania, sociálnych pracovníkov v teréne a dostupného bývania, detské ihriská možno zostanú posledným útočiskom pre tých, ktorých spoločnosť nechce vidieť.