Stromy v Rači začali umierať pre teplotné šoky. Horúčavy Bratislavčanov potrápia aj budúci týždeň, ako sa chrániť?

V mestskej časti Rača začali umierať stromy. Starosta kontaktoval meteorológov, aby zistil, čo sa deje. Nedostatok podzemnej za to nemôže. Príčinou sú teplotné výkyvy. Vysoké teploty Bratislavčanov čakajú aj budúci týždeň.

„Aj tento rok začali v Rači schnúť stromy, ktoré ulice zveľaďovali ulice dlhé roky.  Preveroval som, či je možné, že je to spôsobené poklesom hladiny podzemnej vody. Oslovil som v tejto veci SHMÚ, ktorá má viacero meracích staníc v Rači. Dostal som informáciu, že súhrnné informácie sú vždy raz za rok - takže zatiaľ najnovšie údaje sú za rok 2023,“ uvádza starosta mestskej časti Michal Drotován. Čo zistil?

• Merací bod Pekná cesta (číslo 1446), ktorý je najbližšie k vyschnutému pagaštanu (Černockého), vykazoval do roku 2022 dlhodobý priemer (1971-2022) výšky hladiny 135,33 (výška meracieho bodu je 142,28) - v roku 2023 bol celoročný priemer 135,43 (najviac 14.6. 135,8 a najmenej 30,11. 135,13), teda mierne nad dlhodobý priemer.
• Najvyšší ročný priemer bol v roku 2010 - 136,90 a najnižší v roku 1973 - 133,19. Ďalší merací bod v Rači je Púchovská cesta (číslo 1448), tam naopak je dlhodobý priemer vyšší (135,54) ako priemer v roku 2023 (135,43).

Po týchto zisteniach je teda zrejmé, že sa umieranie stromov nedostatok vody nemôže. „Skôr vidím ako problém, že viacero stromov má problém sa prispôsobiť teplotným skokom a šokom - keď veľmi rýchlo stúpa alebo klesá teplota. Budeme musieť všetky tieto aspekty brať v úvahu pri riešení aké druhy stromov sadiť pri novej výsadbe,“ vraví starosta. 

Teplotný šok stromy v Bratislave zažijú aj budúci týždeň. Horúčavy sa majú počas utorka a stredy vyšplhať na 36 stupňov Celzia. Počas oboch dní bude polooblačno, zrážky sa predpokladajú v minimálnej miere. 

Ako sa chrániť počas horúčav

Počas horúčav Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) odporúča vypiť minimálne 2-4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. Piť by sa malo priebežne, čiže v menších dávkach a častejšie a ešte pred pocitom smädu.

ÚVZ pripomína, že dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve. V horúčavách obmedzte nápoje s obsahom chinínu, kávu i alkohol, ktoré vám smäd neznížia a naviac podporia vylučovanie vody z organizmu. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru, energie a kofeínu.

„Malým deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné často ponúkať pitie. Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml/kg, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml/kg, v školskom veku 70 ml/kg, neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť cca 50 ml na kilogram hmotnosti,“ uviedla Jana Hamade, vedúca Sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR.

Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu.

Pozor aj na zvýšenú fyzickú námahu. Robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny (ideálne do 7. hodiny ráno).

Súvisiaca téma Rodič v Rusovciach zamkol v rozhorúčenom aute batoľa, zasahovať museli hasiči aj polícia, išlo o minúty

V horúčavách nepodceňte riziko úpalu a úžehu. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. 

Počas leta je potrebné chrániť sa v exteriéri vhodnou pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. Neodporúčame opakované vystavovanie sa slnečnému žiareniu, ktoré negatívne vplýva na kožu.

Nikdy nenechávajte deti a zvieratá čakať v zaparkovanom vozidle - ani ak ste presvedčení, že sa vzdialite iba na chvíľu. Nespoliehajte sa na pootvorené okná vozidla, k prehriatiu organizmu dochádza rýchlo a môže mať smrteľné následky.

„Skontrolujte, či máte lieky uskladnené podľa inštrukcií na obale - zvýšenými teplotami sa môže znižovať ich účinnosť. Väčšinu liekov je potrebné skladovať pri izbovej teplote, teda do 25 °C. Opaľovací krém s ochranným faktorom SPF je vhodné na každú sezónu použiť nový. Po ich otvorení dochádza k postupnému znehodnocovaniu a v nasledujúcej sezóne už nemusia poskytovať dostatočnú ochranu,“ vraví Úrad verejného zdravotníctva. 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča udržiavať v interiéri teplotu pod 32 °C počas dňa, v noci by izbová teplota nemala prekročiť 24 °C. Regulácia teploty je obzvlášť dôležitá v prítomnosti detí, seniorov nad 65 rokov a chronicky chorých.