Piatok trinásteho znamenal pre jedenásťročnú školáčku Emu skutočné nešťastie. Počas nevinného hrania sa jej v škole spolužiačka posadila na hlavu, čo viedlo k vážnemu zraneniu krčnej chrbtice.
Dievča teraz leží v nemocnici a čaká ju operácia. Kým však lekári zistili skutočný rozsah poranenia, podľa rodičov došlo k viacerým chybám – nielen zo strany školy, ale aj zdravotníkov.
Podľa otca Miroslava Božáňa, ktorý svoju výpoveď poskytol pre TVnoviny, sa všetko odohralo počas vyučovania. Eme počas hry spolužiačka sadla na hlavu a krátko nato začala pociťovať bolesť.
„Namiesto toho, aby bola privolaná prvá pomoc zo strany školy, tak sme boli iba informovaní, že si máme pre dcéru prísť,“ opisuje situáciu. Po návrate domov sa rodičia rozhodli zavolať záchranku.
Sanitka dorazila takmer okamžite. Posádka však podľa otca situáciu zhodnotila ako nie veľmi vážnu a odkázala ich na vyšetrenie v nemocnici: „Bolo skonštatované, že o nič nejde – podľa tejto správy. Keby niečo, odkázali nás na Kramáre.“
Na pohotovosti v Národnom ústave detských chorôb Emu vyšetrili, no podľa jej otca ju poslali domov s diagnózou seknutého krku a odporučili jej len bežné lieky proti bolesti. Dievča sa však stále sťažovalo na silnú bolesť v oblasti prednej časti krku a zátylku.
Zlom nastal až večer, keď sa rodičom ozvala nemocnica: „Večer nám volali z nemocnice, že sa máme okamžite dostaviť do nemocnice, pretože si ešte raz pozreli röntgen a s najväčšou pravdepodobnosťou má zlomený prvý krčný stavec,“ opisuje otec.
V súčasnosti Ema leží v detskej nemocnici na Kramároch a čaká na operačný zákrok. Jej rodičia sa však pýtajú, prečo sa vážne zranenie neodhalilo skôr a prečo škola okamžite nekonala. Škola vyjadrenie zatiaľ neposkytla.
Podľa profesionálneho zástupcu LSE Viliama Dobiáša bola Ema pri zásahu záchranárov dôkladne vyšetrená. „Jej jediné ťažkosti boli veľmi atypické a nález je teda prekvapením pre nás všetkých. Určite o tom budeme hovoriť, aby sme mysleli do budúcna na to, že nie len pády z výšky, ale aj takéto jemné násilie môže spôsobiť závažný stav,“ uviedol.
Záchranári však Emu videli až približne hodinu po úraze. Práve preto vyvstáva otázka, prečo pomoc nebola privolaná už v škole.
Emin otec na záver napriek všetkým nepríjemnostiam oceňuje, že sa nakoniec našiel niekto, kto si röntgen dôkladne pozrel ešte raz a správne zareagoval: „Chcem však vyzdvihnúť, že po tom všetkom sa našiel niekto, kto si to pozrel ešte raz a začali to riešiť, takže za toto by som sa chcel poďakovať, lebo mohlo to dopadnúť aj ešte horšie.“