Atentátnik Juraj Cintula z Levíc, ktorý takto pred rokom strieľal na premiéra Roberta Fica (Smer-SD), čaká vo väzbe na svoj trest. Súdny proces by sa mal začať v júli a v prípade dokázania viny mu hrozí za obzvlášť závažný zločin teroristického útoku doživotie. Ako však tvrdí, predsedu vlády nechcel zabiť. V rozhovore spoza mreží, ktorý poskytol portálu Nový čas, prehovoril aj osudnom dni v Handlovej, kedy spáchal tento neospravedlniteľný čin.
Tento deň – 15. máj, sa začal ako hocijaký iný deň. 72-ročný dôchodca z Levíc ešte doobeda pomáhal s domácimi prácami, dokonca žene priniesol nový spotrebič. Vyžaroval z neho pokoj a všetko sa zdalo byť v poriadku. Potom odišiel do Handlovej, kde sa práve konalo výjazdové rokovanie vlády. O pár hodín neskôr padli na námestí výstrely, ktoré otriasli celou krajinou.
„Prežíval som stupňujúce sa psychické napätie, ktoré už trvalo ohrozovalo môj zdravotný stav,“ objasnil portálu. Spomenul tiež, že ruky sa mu v ten deň netriasli, no viac sa však k tomuto osudnému momentu nechcel vracať. Po jeho zadržaní sa celé Slovensko dozvedelo aj to, aký bol jeho motív – nesúhlasil s politikou súčasnej vlády Roberta Fica. Internetom sa totiž začalo šíriť krátke video, ktoré niekto zverejnil na Telegrame. Bol na ňom Cintula, ktorý spútaný sedel na chodbe policajnej budovy. Odpovedal na otázky neznámeho muža a rozprával, prečo strieľal na premiéra.
Pôvodne sa predpokladalo, že video vyhotovil jeden z policajtov, preto začala policajná inšpekcia vyšetrovanie. Úrad inšpekčnej služby (ÚIS) však nedávno informoval, že trestné stíhanie prerušili, pretože sa im nepodarilo identifikovať osobu, ktorá nahrávku zverejnila.
Obžalovaný Cintula prezradil, že rozhodnutie strieľať v ňom dozrelo dva dni pred atentátom. Tvrdí tiež, že o jeho pripravovanom skutku nikto nevedel. Zopakoval i to, že premiéra nechcel usmrtiť. „Nechcel. Nestrieľal som ani na srdce, ani na hlavu,“ povedal. Dodal ešte, že keď sa dozvedel, že Fico napokon prežil, pocítil úľavu.
Napriek tomu však nič z toho, čo urobil, neľutuje, pretože konal v súlade so svojím svedomím a hodnotovým nastavením. Vo väzení sa podľa jeho slov cíti psychicky slobodný, keďže rozlišuje dva druhy slobody – fyzickú a psychickú. Ak však súd rozhodne o jeho vine, vo väzení už strávi zvyšok svojho života.