Rok po atentáte, ktorý otriasol Slovenskom, sa premiér Robert Fico vrátil do Handlovej. A prišiel s ostrými odkazmi. Na tlačovej konferencii okrem témy bezpečnosti a nenávisti verejne oznámil, že vláda zatiaľ nemá jednotný postoj k pandemickej dohode, o ktorej sa bude rozhodovať na budúcotýždňovom kongrese WHO.
Rozhodnutie, ako sa Slovensko zachová, vláda oznámi až v pondelok ráno. Fico však dal jasne najavo, čo si o dokumente myslí on a jeho strana:
„Ja hovorím za politickú stranu Smer, že pandemická dohoda je pre nás absolútne neprijateľná. Absolútne. A Smeru ju nikdy nebude podporovať žiadnym spôsobom,“ vyhlásil rázne.
Na tlačovke premiér pritvrdil aj smerom k médiám. Podľa vlastných slov má informácie od SIS, že Denník N zverejní každý deň „aspoň štyri“ nenávistné príspevky voči jeho osobe. SIS mu to vraj mala oficiálne potvrdiť. Počas tlačovej konferencie sa však obul do všetkých mienkotvorných médií.
Okrem toho spomenul aj rastúce riziko ďalších útokov na verejných činiteľov. Na bezpečnostnej rade podľa neho odznelo, že existuje „eminentné nebezpečenstvo ďalšieho útoku“. Vláda preto v Handlovej schválila vznik špeciálnej skupiny, ktorá má pripraviť návrhy, ako takýmto útokom predchádzať.
Skupinu majú tvoriť zástupcovia ministerstiev, generálnej prokuratúry, Rady pre mediálne služby a bude ju koordinovať ministerstvo vnútra.
„Musí prísť k zosúladeniu praxe vyšetrovateľov a prokurátorov pri nenávistných prejavoch,“ povedal Fico a dodal, že polícia má vedieť efektívne vyhľadávať ľudí, ktorí šíria nenávisť na internete.
Svoje vystúpenie zakončil ostrou vetou: „Ani vy, ani opozícia nás nezastavia.“ A s dôvetkom, že „novinárov by šokovalo, keby počuli, ako narástol počet nenávistných prejavov za posledný rok.“ Tibor Gašpar zo Smeru pridal ešte tvrdé čísla: nárast nenávistných prejavov podľa bezpečnostných zložiek dosiahol 239 %, tvrdí Tibor Gašpar.
Strana Smer a jej predseda Robert Fico dlhodobo používajú konfrontačný jazyk, ktorý polarizuje spoločnosť. Fico opakovane útočí na novinárov, mimovládne organizácie, liberálne kruhy či konkrétnych sudcov a vyšetrovateľov. V minulosti označoval novinárov za „protislovenské prostitútky“, mimovládky za „filozofiu Soroša“ a pravidelne vykresľuje opozíciu ako bezpečnostné riziko. Podobný tón používal aj počas pandémie, keď spochybňoval očkovanie a šíril konšpiračné naratívy o údajnej totalite pod zámienkou ochrany zdravia.
Nenávistnú rétoriku šíria aj ďalší predstavitelia súčasnej vládnej koalície. Poslanec a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar dlhodobo spochybňuje prácu bezpečnostných zložiek a často tvrdí, že sú ovládané „liberálnou klikou“ či „čaputovcami“.
Ľudia blízky Ficovi ako Ľuboš Blaha používajú sociálne siete na útočné a dehumanizujúce príspevky, pričom Blaha opakovane označuje politických oponentov za „fašistov“, „amerických agentov“ či „nepriateľov národa“. Takýto jazyk normalizuje nenávisť v spoločenskom diskurze a znižuje hranicu, čo je ešte prijateľné vo verejnom priestore.
Strana Smer čelila aj kritike za kontakty s krajne pravicovým aktivistom Dannym Kollárom, ktorý je aktuálne väzobne stíhaný za extrémistickú trestnú činnosť. Kollár sa objavil na viacerých podujatiach po boku predstaviteľov Smeru a bol známy svojou agresívnou rétorikou voči liberálom, novinárom či LGBT+ komunite.
Na sociálnych sieťach zdieľal obsah podporujúci násilie a totalitné symboly, pričom niektorí členovia vládnej koalície jeho aktivity verejne tolerovali alebo bagatelizovali. Napriek tomu, že sa od neho Smer oficiálne nedištancoval, jeho prítomnosť v blízkosti straníkov vrhá tieň na dôveryhodnosť ich rétoriky o boji proti extrémizmu a nenávisti. Po Kollárovo vzatí do väzby sa ho prostredníctvom oficiálneho kanála zastal aj Úrad vlády SR pod kuratelou Smeru-SD, vedený Jurajom Gedrom.