• 6. máj 2025 o 15:21

Celý svet čaká na slová „Habemus Papam“, konkláve o novej hlave katolíckej cirkvi začína už v stredu

Foto: Celý svet čaká na slová „Habemus Papam“, konkláve o novej hlave katolíckej cirkvi začína už v stredu
Zobraziť galériu

Po smrti pápeža Františka 21. apríla 2025 sa katolícka cirkev pripravuje na voľbu jeho nástupcu. Konkláve, zhromaždenie kardinálov, ktoré má za úlohu zvoliť nového pápeža, sa oficiálne začne v stredu 7. mája 2025. Ako sme informovali už skôr, ide o jeden z najdôležitejších momentov v živote cirkvi, ktorý môže ovplyvniť jej smerovanie na ďalšie desaťročia.


Ako prebieha konláve?

Konkláve sa koná v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne, kde sa zhromaždí 133 kardinálov mladších ako 80 rokov. Títo kardináli budú voliť nového pápeža tajným hlasovaním. Na zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov. Po každom kole hlasovania sa výsledky spália a dym z komína nad Sixtínskou kaplnkou informuje verejnosť o výsledku: čierny dym znamená, že pápež ešte nebol zvolený, biely dym oznamuje úspešnú voľbu.


Kto sú hlavní kandidáti?

Medzi najčastejšie spomínanými menami sú:

    Pietro Parolin (Taliansko): Súčasný štátny sekretár Vatikánu, považovaný za skúseného diplomata a kompromisného kandidáta.

    Luis Antonio Tagle (Filipíny): Bývalý arcibiskup Manily, známy svojou charizmou a blízkosťou k pápežovi Františkovi.

    Peter Erdő (Maďarsko): Konzervatívny kardinál, odborník na kánonické právo, ktorý by mohol osloviť tradičnejšie krídlo cirkvi.

    Pierbattista Pizzaballa (Taliansko): Latinský patriarcha Jeruzalema, známy svojimi mierovými iniciatívami na Blízkom východe.

    Robert Prevost (USA): Americký kardinál peruánskeho pôvodu, ktorý by mohol pokračovať v reformách začatých pápežom Františkom.

Čo sa stane po zvolení nového pápeža?

Po úspešnej voľbe sa novozvolený pápež predstaví verejnosti z balkóna Baziliky sv. Petra s tradičnými slovami „Habemus Papam“. Následne si zvolí svoje pápežské meno a začne svoje pôsobenie ako hlava katolíckej cirkvi.

Zaujímavosťou je, že pápež František pri svojej inaugurácii porušil niektoré tradície – odmietol nosiť červené topánky, ktoré boli symbolom pápežskej moci, a zvolil si jednoduchšie biele rúcho namiesto tradičnej zlatej róby.

Keď sa po voľbe v roku 2013 objavil na balkóne Baziliky sv. Petra, pápež František prekvapil celý svet svojím prvým verejným gestom: namiesto očakávaného tradičného pozdravu zvolil jednoduché a neformálne „buona sera“ – dobrý večer. Týmto krátkym, no výrečným pozdravom okamžite naznačil, že jeho pontifikát sa bude niesť v duchu blízkosti, ľudskosti a pokory. 


Ešte dávno predtým, ako pápež František šokoval svet jednoduchou rovnošatou a výberom obyčajného auta namiesto pápežského mercedesu, udial sa v Ríme iný prelom, ktorý otriasol storočiami katolíckej tradície. V roku 2013 Benedikt XVI. oznámil, že abdikuje — niečo, čo sa v histórii stalo naposledy pred viac ako 600 rokmi. Svätopeterské námestie stíchlo, keď zazneli slová o "nedostatku síl", a svet si uvedomil, že moderná éra vstúpila aj do najstaršej inštitúcie západného sveta.

Hoci bol Benedikt známy svojím konzervativizmom a prísnym teologickým tónom, jeho rozhodnutie rezignovať bolo paradoxne radikálne. V čase, keď sa od pápežov očakávalo, že budú slúžiť do posledného dychu, Benedikt prelomil tabu a otvoril cestu svojim nástupcom, aby vnímali úrad ako službu, nie doživotné väzenie. Pápež František bol považovaný za revolučného pontifika, ale práve Benedikt bol ten, kto ako prvý zatriasol základmi tradície.

Celý svet aj Slovenská republika teraz s napätím očakáva, kto sa stane jeho nástupcom a akým smerom sa katolícka cirkev pod jeho vedením vydá.


Minútky zo Slovenska