Do kauzy trnavskej nemocnice a spadnutej omietky sa zapojil aj poslanec NRSR, ukázal pritom syna bojujúceho v nemocnici

Incident, ktorý sa odohral pred pár dňami v Trnavskej poliklinike, šokoval verejnosť. Zo stropu v jednej z ambulancií spadla časť omietky priamo na pacientku – mamičku s dieťaťom. Hoci sa našťastie vyhla vážnym zraneniam a utrpela len ľahší otras mozgu, situácia okamžite vyvolala búrlivú reakciu naprieč Slovenskom. Hovorí sa, že raz za štyridsať rokov – no keď sa to stane práve vám, štatistika vás nezachráni.

Zatiaľ čo vedenie nemocnice tvrdí, že za pád mohol sonický tresk spôsobený nadzvukovým lietadlom, verejnosť má jasno: stav slovenských nemocníc je dlhodobo kritický. Na problém sa rozhodol upozorniť aj poslanec Progresívneho Slovenska Marek Lackovič. 

„Na nás zatiaľ omietka nespadla,“ no vie, že pre mnohých je realita slovenských nemocníc desivá. Začína svoj status na sociálnych sieťach. V osobnej výpovedi, ktorá rozvírila hladinu verejnej diskusie, sa prihovára nielen voličom, ale predovšetkým svojmu synovi Leovi – malému bojovníkovi, ktorému osud nadelil neľahkú životnú cestu.

Lackovič sa v statuse nevyhýba ostrej kritike ani emotívnemu tónu. Kritizuje nielen stav zdravotníctva, ktoré podľa neho vláda zanedbáva, ale aj širšie spoločenské a ekonomické problémy, ktoré doliehajú na bežných ľudí.

Zdravie ako luxus?

„Bežní ľudia v nemocniciach trpia. Zabíjajú šváby, striekajú plesne, uhýbajú pred omietkou,“ píše Lackovič. Poukazuje na to, že zdravotnícke zariadenia sú v žalostnom stave, mnohé z nich pripomínajú skôr opustené budovy ako miesta, kde by mal človek nájsť útechu a pomoc.

Situácia je podľa neho kritická a zlepšenie v nedohľadne. „Táto vláda (nielen) na zdravotníctvo kašle. Robert Fico rezignoval. Nechce lepšie Slovensko,“ tvrdí.

Jeho slová smerujú k systémovému zlyhaniu. Podľa neho sa politika zmenila na súkromný biznis pre vyvolených, kým obyčajní ľudia zostávajú na okraji záujmu. „Sebe doživotné renty, luxusné tryskáče a zlaté vane. Nám šváby, plesne a modlitby, že sa z nemocnice dostaneme živí,“ píše bez servítky.

Odkaz pre budúcnosť

Najúprimnejšou časťou jeho statusu je však osobné posolstvo synovi. „Milý Leo, ty si ten najväčší bojovník na svete,“ píše a priznáva, že ho trápi, v akom stave je Slovensko – krajina, kde sa má jeho syn lieči a kde má vyrastať.

Sľubuje mu však, že urobí všetko pre to, aby sa veci zmenili. Aby Slovensko prestalo byť krajinou chaosu, špiny a rezignácie. „Takéto Slovensko – znásilnené, rozobraté, ponížené – predsa našim deťom odovzdať nesmieme. Proste nie. S tým sa ja odmietam zmieriť.“

Pod jeho príspevkom sa okamžite strhla vlna podpory. „Je smutné, že v roku 2025 musíme za základné veci – dôstojnú nemocnicu, zdravie našich detí, funkčný štát – bojovať ako za výsadu. Táto vláda zlyháva na celej čiare a cynicky sa pozerá, ako sa ľudia trápia. Ale nie sme na kolenách všetci – sú medzi nami takí, čo sa ešte nezmierili a nezmieria. Ďakujem ti, že bojuješ. Malému Leovi prajem hlavne zdravie a vám celej rodine veľa síl, lásky a nádeje. Držte sa,“ píše Viliam, ktorého ďakovný odkaz je jedným z mnohých.