Parlament schválil Lučanského bič na mimovládky. Hlas zákon zmiernil, čo všetko sa zmení?

Parlament schválil návrh zákona o mimovládnych organizáciách. Novelu predložil syn zosnulého generála Lučanského, Adam Lučanský (SNS). Po požiadavkách Hlasu-SD musel byť zákon značne upravený, zvyšné koaličné strany hovoria o „vykostení“ podstaty zákona. Ako sa situácia pre mimovládky zmení?

Za návrh hlasovalo 76 poslancov, proti bolo 55 poslancov. Zo 132 prítomných poslancov sa 0 zdržalo a 1 nehlasoval. Nehlasoval Ján Ferenčák z Hlasu

Po odhlasovaní zákona sa plénom národnej rady začal niesť krik opozície. „Hanba!“ a „Fuj!“ znelo z opozičných lavíc na margo schválenia kontroverzného zákona. Koaličný poslanci si k schváleniu zákona zatlieskali. 

Hoci návrh prišiel z dielne SNS, politickú kampaň mu robili predovšetkým mladí vlci Smeru-SD. Na tlačovej konferencii v utorok rečnil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra, europoslanec Erik Kaliňák a poslanec Národnej rady Richard Glück, všetci zo Smeru-SD. 

„Odsudzujeme, že organizátori mimovládnych protestov zneužívajú právo zhromažďovať sa na ochranu súkromných záujmov konkrétnych osôb, možno sediacich aj v tomto parlamente,“ uviedol na obhajobu zákona bývalý policajný prezident Tibor Gašpar (Smer-SD). 

Čo zákon zmení

Do prvého čítania sa zákon dostal ešte pred rokom. Pôvodný návrh chcel mimovládne organizácie, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú politikov, označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“ či ako lobistov. Po námietkach Hlasu to zo zákona vypadlo. S nálepkovaním mimovládnych organizácií by zrejme mala problém aj Európska únia. Pozmeňujúci návrh za Hlas-SD predložil Miroslav Čellár. 

Lučanského návrh hovoril aj o tom, že organizácie s príjmom nad 35-tisíc eur budú povinné zverejniť výkaz o transparentnosti, v ktorom uvedú darcov so sumou vyššou než 5-tisíc eur. Organizácie majú tiež zverejniť identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie. „Je to ruský zákon. Jeho cieľom je zakryť ústa mimovládkam a procesne je veľmi zlý,“ reagovala poslankyňa Zuzana Števulová z PS. 

Navyše, ak organizácie dostanú peniaze aj z verejných zdrojov vo výške 5-tisíc eur alebo viac, stane sa z nej povinná osoba, ktorá podlieha poskytovaniu informácií skrz infozákon. Ak by mimovládky tieto požiadavky nesplnili, hrozila by im pokuta a pri opakovanom porušení by mohli byť zrušené.

Ombudsman so zákonom nesúhlasí

Aby mohla koalícia zákon schváliť ešte pred veľkonočnými sviatkami, rozpravu skrátili na 12 hodín. V utorok sa tak rokovalo takmer do polnoci. „Takto sa dobré zákony neschvaľujú,“ reagoval poslanec SaS Ondrej Dostál a upozornil, že koalícia využila rovnaký princíp aj pri novele trestných kódexov, ktorú musela niekoľkokrát opravovať. 

Proti zákonu vystúpil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, podľa ktorého by novela mohla spôsobiť porušenie práva na ochranu súkromia, práva slobodne sa združovať a legislatíva môže byť diskriminačná. „Navrhovaná právna úprava aj po predložení Pozmeňujúceho návrhu vo mne naďalej vyvoláva pochybnosti o naplnení všetkých kritérií testu proporcionality. Ak právna norma, zasahujúca do základných práv a slobôd nenaplní všetky kroky testu proporcionality, dáva priestor Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby normu prehlásil za protiústavnú,“ uviedol ombudsman vo svojej analýze.