Zomrel výtvarník Dušan Kojnok. Bola to kresliarska legenda, spomínajú jeho kamaráti

Cez víkend zomrel výtvarník Dušan Kojnok z Banskej Bystrice, o čom informovali jeho blízki priatelia na sociálnej sieti. Posledná rozlúčka s umelcom sa uskutoční vo štvrtok o 14:00 v banskobystrickom krematóriu.

Ako opísal jeden z jeho priateľov, Dušan bol veľmi talentovaný výtvarník, kresliar s fenomenálnou vizuálnou pamäťou a nesmierne zručný animátor. „Otvoril mi veľa dverí, ktoré som ani netušil, že sú k dispozícii. V bigbíte bol mega zorientovaný. Stretli sme sa v Košiciach na umeleckej priemyslovke. On už vtedy s výrazným lookom červenovlasého Dartaňana,“ spomína Martin.

Ako 15-roční spolu nastúpili na strednú školu v Košiciach a taktiež ju spoločne ukončili v 1983. „On chodil na grafiku ku Šaňovi Buganovi, ja na aranžérstvo k pani arch. Jurányiovej. Bývali sme posledný rok školy spolu na priváte. Spolu sme sa drvili na maturitu. Učil ma mať poriadok v izbe, vo veciach a aj v živote,“ uviedol Dušanov priate.

Potom sa obaja pokúšali dostať na vysokú umeleckú školu, čo nevyšlo ani jednému z nich. „Skončili sme obaja na dva roky vojenčiny v Trenčíne ako kresliči bojových máp na generálnom štábe. Ja som sa pokúšal ďalej o štúdium, Duškyho to už nebavilo a chcel byť už svoj a aj bol. Ja som študoval v Bratislave na VŠVU a Dušky zarezával v reklamkách v Banskej Bystrici,“ priblížil Martin.

Ich cesty sa opätovne spojili, keď Martin založil agentúru a Dušan prijal jeho pozvanie do Bratislavy, kde sa stal art directorom v Publicis-Knut. Potom sa osamostatnil a dlhé roky spolupracoval s režisérom Mirom Šindelkom. Keď odišiel aj z tejto spolupráce, stal sa freelancerom, kreslil storyboardy a robil grafický dizajn pre mnohé reklamné agentúry a filmové produkcie. 

„V tých rokoch to bola kresliarska legenda. Počúval som samé chvály zo všetkých strán na jeho umenia. Posledné roky som ho stratil z radaru, ale občas sme si volali. Naposledy asi pred mesiacom a pol. On býval v Banskej Bystrici a vedel som, že s jeho zdravím to nie je v najlepšom poriadku. Dušky, budem si ťa pamätať ako sčítaného, vzdelaného, veselého ale aj uhundraného chlapa s obrovskou imagináciou. Odpočívaj v pokoji,“ dodal Martin.

Spomínajú aj ďalší

„Smutná správa, odišiel dobrý kamarát. Úprimnú sústrasť,“ uviedol Miroslav. „Ach Dušky, tam na Somolického v Publicise si mal svoje "doupě", patrilo ti tam celé obrázkové kráľovstvo. Talent a jeden z mála arťákov, ktorí chytili ozajstnú ceruzku a kreslili, maľovali a zase kreslili. Rada som mala jeho svet, keď sa mi podarilo doňho vstúpiť, tam hore, v podkroví na Somolického. Odpočívaj v pokoji,“ zaspomínala si Lucia.

„Duškyho som poznal len ako hlas v telefóne, keď sme si zadávali kreslenie obrázkov do storyboardov. Potvrdzujem, že to bol božským talentom obdarený ilustrátor. Odpočívaj v pokoji,“ napísal Vladimír.