IPčko upozorňuje na detský tábor a prespávačku v štýle Squid Game, odkaz seriálovej hry je podľa nich hrozivý

Detský tábor, kde sa budú deti hrať hry ako v slávnom seriáli Squid Game? Pre niekoho možno zábava, no určite nie dobrý nápad. Upozorňuje na to na sociálnej sieti aj občianske združenie IPčko, známe svojou dlhoročnou prácou v oblasti psychologickej pomoci ľuďom.  

​Vo svojom príspevku vysvetľuje nevhodnosť detských táborov inšpirovaných juhokórejským seriálom „Squid Game“, ktorý je dostupný na platforme Netflix. 

„Na Slovensku sa objavili tábor aj prespávačka pre deti vo veku 7 až 13 rokov, inšpirované seriálom Squid Game, ktorý je dostupný na Netflixe. Deti súťažia podľa princípov zo seriálu, v ktorom ide o prežitie – doslova. Odkaz tejto seriálovej hry je pritom skutočne hrozný: ak chceš vyhrať a prežiť, druhý musí fatálne prehrať a zomrieť,“ píše vo svojom príspevku IPčko.

Zároveň zdôrazňuje, že je tento seriál plný násilia, manipulácie, beznádeje aj bolesti a okrem toho je určený pre divákov starších ako 15 rokov.​ Deti, ktoré sa s takýmto obsahom stretnú príliš skoro a bez dostatočného sprievodu a komunikácie, môžu podľa občianskeho združenia začať vnímať násilie ako niečo normálne. To by mohlo viesť k napodobňovaniu agresívneho správanie či pociťovaniu úzkosti.

Súvisiaca téma Vedeli ste, že v okolí Bratislavy funguje senior taxi? Ivanský expres vozí dôchodcov k lekárom, tí si pochvaľujú cenu

IPčko tiež upozorňuje, že deti v tomto veku nemusia vedieť rozlíšiť, čo je ešte hra a čo už prekračuje hranice, preto rodičom odporúča zopár rád:

• Pýtajte sa detí, čo pozerajú, čo ich na tom zaujíma, ako to na nich pôsobí. Aj keď vám to môže pripadať ako „len hra“ alebo „len video“, pre deti to môže byť niečo oveľa silnejšie. 
• Hovorte s deťmi o tom, prečo niektoré filmy či seriály nie sú pre ne vhodné. Pomôžte im rozlišovať medzi realitou a fikciou – že to, čo vidia na obrazovke, nie je návod na život.
• Diskutujte o dôsledkoch násilia. Rozprávajte sa o tom, čo spôsobuje násilie v reálnom živote. O bolesti, strachu, o tom, že násilie nie je hra a že skutočný život nie je súťaž o prežitie.
• Počúvajte, neprednášajte. Pomôžte deťom klásť si otázky: Je toto správne? Ako by sa asi cítil niekto, koho by sa to naozaj týkalo? Je v poriadku, ak sa niekto zabáva na utrpení iných?
• Zdôrazňujte v hrách rešpekt a spoluprácu. Deti potrebujú vedieť, že najdôležitejšie nie je vyhrať – ale byť spolu, pomáhať si, mať príjemný čas a vedieť, že ich hodnota nezávisí od výkonu či porovnania s inými.   

Organizácia IPčko od roku 2012 poskytuje bezplatnú a anonymnú psychologickú pomoc mladým ľuďom v krízových situáciách prostredníctvom online poradne. 

Apelujú aj rodičia

Pod príspevkom IPčka sa roztrhlo vrece s komentármi, v ktorých ľudia opisujú ich skúsenosti zo života. Viacerí uvádzajú, že ich deti sú jediné v triede, ktoré tento seriál nevideli. Jedná sa pritom o žiakov základných škôl.

„Syn prišiel zo školy s otázkou, čo je Squid Game, že spolužiaci to pozerajú. Je prvák na základnej škole,“ píše Janka. Pridala sa k nej aj Petra, ktorá má o niečo staršiu dcéru: „ Dcéra je piatačka a hovorí, že je v triede jediná, čo to nevidela“. 

Ako jediná to nevidela ani dcéra Martiny, ktorá je druháčka a pridalo sa mnoho ďalších rodičov. Podľa mamičky Lenky je však problém v tom, že deti o seriáli medzi sebou hovoria. To, že to zakáže jeden rodič svojmu dieťaťu tak neznamená, že sa o tom od ostatných nedozvie. 

„Najhoršie je, že keď to my ako rodičia nedovolíme aj s odôvodnením, tak príde zo školy s podrobnými informáciami... Tí, ktorým nezáleží na tom, čo ich deti pozerajú, si neuvedomujú do akej miery to ovplyvňuje aj ostatné deti, a že ostatní rodičia musia znášať následky ich rozhodnutí,“ napísala Lenka pod príspevok.