Pezinčan pridal fotku z minulého storočia, obyvatelia spomínajú s ním. Ihneď spoznali známy podnik aj jeho rodičov

Keď Pezinčan Tibor pridal do skupiny mesta Pezinok fotku z roku 1953, okamžite rozprúdil medzi miestnymi debatu. „Naša rodina v Pezinku v roku 1853,“ napísal ku staršiemu záberu, jeho príspevok mal čoskoro vyše stovky reakcií.

Na obrázku je on ako dieťa aj s rodičmi na ulici. V pozadí fotografie súčasní obyvatelia Pezinka hneď spoznali známy podnik. „ Tamto vľavo vzadu, tá kopula, je reštaurácia Demovič a v ľavo je bývalá Holubyho škola?,“ pýta sa na margo fotky pani Anna. A skutočne sa nemýli, na fotke sa naozaj nachádza spomínaná reštaurácia. „U Demoviča pracovala moja mamička ako vedúca a otecko ako výčapník,“ spomína autor príspevku, Tibor. 

Facebook/Tibor Balco

Vysvitlo, že pani Anna dokonca autorovu matku poznala. Nebola jediná, ktorá si však niekoho z jeho rodiny pamätá. Ozval sa aj autorov sused. „Sused, váš otec bol vojakom z povolania, ak si dobre pamätám. Bol som ešte mladý, keď odišiel, tak mám len matné spomienky,“ spomína pán Martin, i keď s menšou nepresnosťou. Pán Tibor totiž uviedol, že jeho otec  nebol vojak, ale policajt.

Okrem ľudí, ktorí na fotke spoznali svojich starých známych, sa našli aj tí, ktorí si zaspomínali na iné dobové prvky. Napríklad na oblečenie. „Tie kožáky si pamätám. Aj môj otec taký mal, spolu so švagrom. Boli strašne hrubé a ťažké,“ spomína si pani Jana. Pán Tibor vraj kožený kabát z fotky zdedil po otcovi a vlastní ho dodnes. Pána Tibora sme sa pokúsili kontaktovať, no zatiaľ sa redakcii Bratislavaku neozval. Ak odpíše, článok budeme o jeho odpoveď aktualizovať. 

Mesto Pezinok má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. sotorčia, kedy ho spomenul v listine kráľ Ondrej II. ako majetok šľachtického rodu. Mesto bolo už dávno známe ako centrum vinárskej výroby. Síce sa vinárska tradícia nezmenila a vinohrady sú okolo Pezinka dodnes, zmenili sa napríklad jeho ulice a budovy. 

Ulice boli pokojnejšie, plné malých obchodov a remeselníckych dielní. Miesta, ktoré dnes poznáme ako rušné križovatky, boli kedysi len prašné cesty lemované starými domami s typickými drevenými okenicami. Niektoré budovy dodnes stoja na svojom mieste, no mnohé zmizli alebo prešli výraznou premenou. Je preto vzácne vidieť, že súčasní obyvatelia Pezinka spoznali ulicu na fotografii pána Tibora podľa budov v pozadí.