Radšej oprava Mostu SNP ako kúpeľov Grössling. Petržalčania vítajú zmeny v územnom pláne Nového lida

Petržalčania by uvítali, ak by magistrát uprednostnil opravu Mosta SNP v zlom stave pred inými nákladnými projektami. Väčšinovo sa tiež priklonili k už schváleným zmenám v lokalite Lido. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala mestská časť. 

V roku 2025 sa zatiaľ uskutočnili prieskumy dva, oba realizovala agentúra Focus na vzorke 1000 dospelých obyvateľov s trvalým pobytom v Petržalke – prvý v období od 21. do 29. januára, druhý od 11. do 18. februára. 

Prieskum ukázal, že 93 % Petržalčanov by aj na úkor iných verejných investícií magistrátu, napríklad historických kúpeľov Grössling, uprednostnilo kompletnú opravu Mosta SNP, ktorý je minimálne od roku 2022 vo veľmi zlom technickom stave. Most bol ohodnotený odborníkmi šiestym zo siedmich stupňov, v ktorom by už hrozilo aj jeho uzatvorenie.

Ak by mesto nemalo dostatok financií na a revitalizáciu všetkých štyroch námestí v centre, podľa Petržalčanov by malo uprednostniť Námestie republiky. Myslí si to 73 % obyvateľov mestskej časti. 

Sporné Lido

Bratislavou v uplynulých dňoch tiež zmietala aj téma zmien územného plánu Nového lida. Vo veľkom proti nim protestovali aktivisti a ekológovia, ktorí tvrdia, že sa tým zmení hodnota pozemkov. Ešte pred samotným hlasovaním na mestskom zastupiteľstve tento návrh podporilo presne 59 % Petržalčanov.

„Musím však dodať, že všetci, aj zástupcovia mesta, sa zhodli na "nie najšťastnejšej" participácii s verejnosťou a magistrát vo svojej komunikácii jasne presadzoval plány a vizualizácie súkromných firiem. Je rozhodnuté, ja to rešpektujem, ale 20 % ľudí sa k zmenám Lido vôbec nevedelo vyjadriť, čo je aj v porovnaní s inými otázkami naozaj veľa,“ hovorí starosta Petržalky Ján Hrčka. 

Vlastníctvo bytových terás

Veľkou témou je v Petržalke aj dlho neriešený problém terás bytových domov, od ktorých dávajú ruky preč bytové družstvá aj magistrát. Podľa najnovšieho právneho výkladu hlavného mesta sa má za to, že majiteľmi týchto terás sú vlastníci bytov, čiže magistrát nevlastní žiadnu z týchto terás a mestská časť Bratislava-Petržalka žiadnu z nich nespravuje. Riešením teda je, aby sa takéto terasy “bez majiteľov” konečne oficiálne stali súčasťou bytových domov, ktorým slúžia, a to aj na papieri v rámci platnej stavebnej legislatívy.

Samospráva navrhla, aby následná rekonštrukcia takto vysporiadaných terás bola financovaná rovným dielom na tretiny vlastníkmi bytov, magistrátom a mestskou časťou s tým, že by si ich majitelia bytov, garáží a ďalších priestorov, ktorým primárne slúžia, konečne zapísali do vlastníctva aj oficiálne.

V prieskume s týmto návrhom súhlasí až 82 % opýtaných. „Oprava terás stojí milióny eur a nie je možné, ani férové, aby do nej investovali iba obyvatelia bytových domov, ktorí doteraz žili v právnom chaose ohľadom spoluvlastníctva,“ argumentuje Hrčka.