Jej synovi roztrhlo aortu pri konskom póle. Magálová priznala, že ak by sa nevrátila späť do divadla, už by tu nebola

Ku koncu septembra jej zomrel syn. Herečka Kamila Magálová priznala, že ak by sa po jeho smrti nevrátila do divadla, zrejme by tu už nebola. Pre Denník N opísala aj ako sa o jeho smrti dozvedela, čo tomu predchádzalo a ako sa to stalo. Jej syn Martin bol etablovaný právnik a profesionálny hráč konského póla, ktoré sa mi stalo pri zápase v Taliansku osudným. 

Herečka priznala, že keď Martin začal hrať konské pólo, bola sklamaná. „Nechal bejzbal aj golf, čo som mu zazlievala. Hovorila som mu, že pólo s ním robiť neviem, ale golf áno a že ho môžeme hrávať spolu na dovolenkách. Ešte dva týždne pred tým, ako odišiel na posledný zápas, som mu hovorila, nech to nechá, už dvakrát bol z póla ťažko zranený. Mal železá v kĺbe, lebo si zlomil ruku a druhýkrát to isté. Ale on na to povedal, že to miluje, že je to úžasný relax, že to spája aj s rodinou, deťmi, oddýchne si. „Nebráň mi v tom, ja to milujem.“ Tak zomrel šťastný,“ vraví Magálová pre Denník N. 

Turnaj, ktorý sa mu stal osudný, bol posledný v sezóne. S priateľkou si urobili víkend bez detí a s Magálovou telefonovali každý deň. V deň Martinovej smrti mala predstavenie a keď sa vracala domov, zatelefonovala jej Martinova priateľka. „Povedala mi, že Martin spadol z koňa. Ja na to – bože, zase? A ona, že – ale neprežil to,“ opisuje herečka. 

Kone počas póla môžu ísť aj rýchlosťou 70 km/h. Ak zabrzdia, zvyčajne je to na pokyn jazdca. V Martinovom prípade to tak však nebolo, kôň zastavil sám z neznámych príčin. Bol to jeho najmladší kôň, ktorý ešte nemal také skúsenosti. Martina prudké zastavenie odhodilo tri metre do výšky, dopadol na zem a odtrhlo mu aortu. Lekári mu už nedokázali pomôcť.

Kamila Magálová sa aj po Martinovej smrti vrátila na divadelné dosky. „Rozmýšľala som nad tým, čo ďalej. Keby som zostala doma, tak už tu nie som. Hovorím to úplne otvorene. Lebo čo? Budem sedieť a trúchliť? Trúchlim tak či tak, ale viem, že mám večer povinnosť, musím sa skoncentrovať a veľmi mi to pomáha. Na tri-štyri hodiny, keď mám predstavenie, musím zabudnúť na to, čo sa mi stalo. Musím sa sústrediť. Kolegovia mi veľmi pomáhajú, sú veľmi milí a trochu pri nich pookrejem,“ hovorí. 

Osud ju na toto ťažké obdobie pripravoval už počas jej štúdia na VŠMU. V prvom ročníku mala prvé herecké skúšky a mala zahrať komickú etudu. Deň pred skúškou jej však zomrela mama. Keď išla za profesorom Karolom Zacharom a povedala mu, čo sa stalo, povedal jej, že diváka na javisku nezaujíma, aký má herec problém, prišiel sa zabaviť. Mladej Kamile povedal, že by bola škoda, ak by nepokračovala. 

„Herec sa musí odosobniť. Je to poslanie. Nie je to robota ako v kancelárii, že sa teraz vypíšem na tri mesiace a nebudem robiť. To by som potom už nikdy nerobila. Toto mám stále na pamäti,“ dodáva.