Iveta z Bratislavy prišla na Mikuláša o dvojročného synčeka kvôli chrípke. Prosila o sanitku, ale nik ju nepočúval

Mama Iveta je rodáčkou z Bratislavy, no posledných 15 rokov žije v Londýne, kde pracuje ako zdravotníčka. Pred vyše dvomi rokmi prežívala spolu s mužom Ivanom obrovskú radosť, keď sa im narodil ich vytúžený syn Jacob. Vtedy ani netušili, že o pár mesiacov neskôr sa na nich bude dívať z neba. V týchto dňoch, tesne pred Vianocami, prežívajú obrovskú bolesť zo straty svojho jediného syna. Dvojročný chlapček Jacob zomrel presne na Mikuláša po tom, čo ho lekári poslali domov so zápalom priedušiek. Pre Bratislavak.sk poskytla Jacobova mama exkluzívny rozhovor, v ktorom popísala najhoršie dni svojho života.

Jacob bol podľa jej slov veľmi šikovný, už na tak nízky vek vedel počítať, poznal abecedu, geometrické útvary či farby, rodičia boli sami prekvapení, koľko toho vie. Dokonca ho chceli učitelia presunúť do predškolskej triedy, keďže bol veľmi nadaný. Jacob zvykol byť chorý ako každé iné dieťa. Občas nejaký soplík či chrípka, teda bežné problémy, aké riešia aj iní rodičia. V utorok 3. decembra však začal mať zvýšenú teplotu a lieky proti nej veľmi nezaberali. Na ďalší deň ho preto vzala k lekárke, ktorá mu diagnostikovala zápal priedušiek, predpísala antibiotiká a poslala na domácu liečbu. Poobede mu však teplota stúpla ešte viac a teplomer ukázal cez 39 stupňov. Iveta mu podala lieky na zníženie teploty a okamžite volala záchranku. Tam ju však odbili s tým, že ide o bežnú teplotu pri detských chorobách a výjazd tak nie je potrebný.

Galéria: 6 fotiek

Jeho stav sa v noci ešte viac zhoršil, rovnako tak stúpla aj teplota. „Celý sa triasol, triasla sa mu aj brada, a to pre mňa signalizovalo, že mu teplota vystúpila veľmi rýchlo. Mal teplotu cez štyridsať.“ Opäť raz vytočila číslo na záchranku, avšak scenár sa zopakoval. Zopakovali, že výjazd sanitky nie je potrebný a presmerovali ju na Národnú zdravotnú službu, ktorá sa zameriava na prípady mimo ohrozenia života. „Ja som plakala, prosila, ale nič nepomáhalo. Oni mi sanitku poslať nemohli, ale chceli so mnou prejsť dotazník, ktorý trvá veľmi dlho, mne však išlo o minúty,“ popísala priebeh telefonátu.

Zavolala si preto taxík a so synom na rukách utekali do najbližšej nemocnice. „Jacob bol veľmi málo pri vedomí, mal málo reakcií a bol veľmi ospalý.“ Ani v nemocnici mu však okamžitú pozornosť nevenovali, napriek urgenciám od mamičky. „Keď konečne sestrička prišla k nám, odmerala mu prístrojom teplotu tak, že mu ani nestrčila poriadne teplomer do uška a teplomer jej ukazoval 38,3. Keďže s tým pracujem, tak som ju upozornila, nech strčí ten teplomer poriadne do uška a nech mu tú teplotu skontroluje ešte raz. Bola 40,5.“ Rovnako tak mal vysoký aj tep, na čo rodičia dostala odpoveď, že nie je sa čoho obávať. Lieky mu však v nemocnici podávať nemohli, keďže mu ich podali rodičia ešte doma a neprešiel dostatočný časový rozostup.