Makyta Púchov je jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne, no zdá sa, že príde o ďalších zamestnancov. Dokonca plánuje úplne ukončenie svojej činnosti. Kedysi celosvetovo známy vývozca odevov čelí kríze a zdá sa, že rovnako ako v roku 2009 bude musieť hromadne prepúšťať, napísala pluska.sk.
Zamestnanci odevného závodu Makyta Púchov budú mať zrejme smutné Vianoce, niektorí si krátko po novom roku budú musieť hľadať novú prácu. „Úradu práce v Považskej Bystrici sme oznámili hromadné prepúšťanie. Znamená to, že ku koncu februára budúceho roku Makyta ukončí výrobnú činnosť,“ potvrdil denníku smutnú správu generálny riaditeľ Marián Vidoman.
Za tento stav môže, podľa vedenia podniku, aj zhoršujúca sa konkurenčná pozícia na trhu. Prepustiť by mali 125 zamestnancov a v areáli zostane len pár ľudí kvôli údržbe priestorov. Makyta Púchov definitívne skončí 28. februára 2025.
Mnoho ľudí táto správa zarmútila a začali na sociálnej sieti spomínať ako závod fungoval a prečo bol tak výnimočný. „Krásne a kvalitné kabáty tam ženičky šili,“ napísala pani Lenka na sociálnej sieti vo verejnej skupine RETRO spomienky na detstvo. „Pracovala som v obchode s odevmi…to bola kvalita z Makyty,” pridala sa Monika. Iní zase ocenili pracovné možnosti, ktoré firma do regiónu priniesla.
„Najlepšie kúsky som mala z Makyty, boli vyslovene nadčasové veľmi kvalitné a trvanlivé.“ Pozorní zamestnanci a zákazníci však tiež vnímajú vývoj trhu. „Dnes takéto poctivé podniky likviduje lacný tovar z východu, nie je možné im konkurovať,” dodal pán Jozef a aj Oľga, ktorá v závode niekoľko rokov pracovala. „Tam som pracovala, dnes už po Makyte niet ani stopy, čo bolo kvalitné a dosahovalo dobré výsledky je zlikvidované alebo schátrané. Dnes nemáme nič, len samé čínske a vietnamské výrobky, ktoré sú nekvalitné.“
Bývalí, ale aj zúčastní zamestnanci spomínajú aj na dobrý kolektív, ktorý bol podľa ich spomienok na takmer každom oddelení. „Pracovala som tam 18 rokov s 25 dielni je tam dnes asi 5, škoda. Rada na tie roky spomínam, boli sme perfektný kolektív,“ napísala Monika v diskusií Spomienky na našu minulosť a maše korene. „Bola to isto drina, ale výplata prišla vždy. Deti mali doma otca aj mamu, peniazi nebolo veľa, ale nič nám nechýbalo. Ja by som menila hneď aj dnes, veď menej je naozaj niekedy viac,“ dodala Ľubica.