V Bratislave sa žije najlepšie v Lamači a Dúbravke. Nízku kvalitu života namerali v Plaveckom Podhradí, či Suchohrade

V ktorých mestách a obciach Bratislavského kraja sa žije najlepšie? Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý zostavuje rebríček kvality života v slovenských samosprávach sú na tom veľmi dobre Lamač a Dúbravka. Na opačnom konci skončili Vysoká pri Morave, Suchohrad, či Plavecké Podhradie.

NKÚ v hodnotení kvality života berie do úvahy parametre, ktoré konkrétne ovplyvňujú život občanov v konkrétnom meste, alebo obci. Kompletný rebríček sa nachádza na webovej stránke úradu.

„Občan jednoducho vyhľadá obec, o ktorú sa zaujíma a získa prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ako je napríklad nezamestnanosť alebo vzdialenosť k najbližšej nemocnici. Podľa bodového hodnotenia, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, sú obce s najvyšším bodovým ohodnotením považované za najkvalitnejšie pre život,“ preudradila podrobnosti hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Dôležité sú ukazovatele ako bezpečnosť, vzdialenosť od školy, kultúrneho zariadenia, či skládky odpadov.

Zdroj: NKÚ

Kvalitu života v jednotlivých mestách a obciach ukazuje aj interaktívna mapa na stránke NKÚ - čím je územie obce viac zelené, tým sa tam žije lepšie a naopak.

V rámci Bratislavského kraja najlepšie skončili mestské časti hlavného mesta - Lamač a Dúbravka. Lamač sa v celoslovenskej konkurencii umiestnil na 31. mieste, Dúbravka na 89. mieste.

O kvalite života v Lamači svedčí pomerne vysoký počet miest v materských školách, nízka nezamestnanosť, ale aj nízky počet trestných činov v prepočte na 1000 obyvateľov - kým v Lamači ich je 7, napríklad v Petržalke až 12 a v Podunajských Biskupiciach 16.

Z ďalších bratislavských mestských častí skončila Rača na 155. mieste v celoslovenskom porovnaní a Karlova Ves na 186. mieste. V rámci Bratislavy sú na tom naopak najhoršie mestské časti na juhu hlavného mesta - Jarovce a predovšetkým Rusovce. Oproti iným častiam hlavného mesta v ich neprospech hovorí vysoká vzdialenosť k najbližšej nemocnici, strednej školy, skládky odpadov, ale aj 13 trestných činov na 1000 obyvateľov v priemere.

Úplne najhoršie v rámci Bratislavského kraja skončila obce Suhohrad a Plavecké Podhradie. V celoslovenskom porovnaní sa Suhohrad umiestnil na 2680 mieste z celkovo viac ako 2900 samospráv. Kvalitu života tam ovplyvňuje pomerne vysoká nezamestnanosť na úrovni takmer 6,5 percenta, viac ako 12-kilometrová vzdialenosť do najbližšej nemocnice, či takmer 3-kilometrová vzdialenosť do najbližšej školy. Rované problémy majú aj v Plaveckom Podhradí - tam sa pridáva aj viac ako 16-kilometrová vzdialenosť k najbližšej strednej škole.

Zdroj: NKÚ