Poznáte túto záhadnú stavbu na Sandbergu? Využívali ju robotníci, ruskí zajatci, ale i filmári

„Bola to lanovka na prepravu ťaženého piesku. Kameň, vápenec sa ťažil v kameňolomoch smerom na Devín, tam bola aj vápenka,“ hovorí Miroslav. Stavba je skutočne Mittelmanova lanovka, ktorá bola založená v roku 1897 Bratislavčanmi Móricom Mittelmannom, Albertom Schenkom a Františkom Lazarom. Pôvodne sa však volala Prvá bratislavská vápenka. Využívala sa na ťažbu kameňa a pálenie vápna. 

Vyťažený kameň bol posielaný pomocou parníkov po rieke Morava, kde ho využívali na spevňovanie jej brehov. Prvý parník mal z Devínskej Novej Vsi podľa záznamov Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave vyplávať 17. júna 1886. Podľa monografie obce sa vápno vypravovalo do Devínskej Novej Vsi úzkokoľajovou železnicou. 

„V roku 1929 ing. Jozef Wait, ktorý   mal   firmu   Žulové   lomy   v Devíne   odkúpil   lom   a   pozemky   a   stal   sa  posledným majiteľom vápenky, lom vápenky sa aj dnes volá Waitov lom.  K vápenke patrila aj lanovka, ktorej kamenné pylóny sú dodnes zachované pri brehu rieky Morava. Touto lanovkou sa nakladal vyťažený piesok do lodí. Výroba vo vápenke prestala v roku 1935,“ vysvetľuje Zuzana Zvarová z Mestského ústavu ochrany pamiatok. 

Počas slovenského štátu bol v objektoch vápenky pracovný prápor ruských zajatcov, ktorí stavali drevený most cez Moravu do Schlosshoffu (dnes ulica Na mýte). Dnes sa na Sandbergu nachádza časť zachovanej lanovky. Ide o betónové pätky pilierov a nosníky. 

Niektorí Bratislavčania spomínajú aj na to, ako vápenku kedysi využívali aj filmári. „Tie rohy tam pridali potom filmárii, keď tu točili film a už to nechali tak,“ hovorí Marek. V rohom sa nakoniec prihlásil Jozef, ktorý ich vytváral. „Tie rohy nie sú pozostatok po filmároch. Vyrobil som to ja v roku 1996, na návrh 16-ročného študenta socháriny Richarda Senešiho,“ objasňuje.