Dlhoročný vodič MHD spísal pár posolstiev pre cestujúcich. Bratislavčania sa k tomu okamžite vyjadrili

Ľudia boli k sebe milí a dobrí. Vodičom pomáhali vymeniť koleso, dali sa s ním do reči na konečnej zastávky a z vďaky mu nosili čokoládu.

Dlhoročný vodič autobusu, ktorý je v službe už 31 rokov, zverejnil anonymný príspevok s pár postrehmi o tom, aká bola jeho práca kedysi.  „Môj starý otec bol dlhoročný vodič MHD v Bratislave, kde si prešiel od električiek cez autobusy až po rôzne pozície v dielni a keďže nemá Facebook, tak tlmočím jeho posolstvá, ktoré by rád zdieľal s touto skupinou, keďže som mu ju ukazoval. Za 31 rokov jazdenia pre bratislavský dopravný podnik si utvoril zopár výrokov ktoré majú niečo do seba,“ napísal jeho vnuk. 

• Čím viac displejov, hlásení a aplikácií máme, tým menej cestujúci vedia, kam vlastne cestujú.

• Keď som v 90. rokoch nechtiac privrel cestujúceho do dverí električky, tak sa mi prišiel ospravedlniť, že mi tam skočil. Dnes? Prišla mi sťažnosť, že som ho privrel a nech som potrestaný.

• S kolegami sme chodievali na rodinné oslavy, dovolenky do Bulharska a po šichte na pivo, dnes každý hľadí na seba a na konečnej zastávke nepríde ani na cigaretu. Radšej sú zatvorení do svojho sveta mobilu.

• Nezabudnem, keď som na Karose dostal defekt v noci v zime koncom 90. rokov a zastavili sa pri mne mládežníci, ktorí sa mi snažili pomôcť, hoci nemali okrem výbavy v ich Favorite žiadne náradie pre autobusy. Keď som v roku 2014 dostal defekt neďaleko Volkswagenu v Devínskej, mladíci ešte pridávali, aby na nás špliechala voda.

• Mamička s kočíkom bola po vodičovi hneď druhá najvýznamnejšia osoba vo vozidle. Jej sa muselo miesto vždy uvoľniť a tolerovalo sa to, pokiaľ nie, vodič jasne vysporiadal cestujúcich tak, aby mamička mala svoje miesto. Dnešné mamičky si poradie s vodičom prehodili a ešte mu diktujú a nadávajú, prečo ich posiela na vyhradené miesto, keď ona sama vie najlepšie, kde s dieťaťom v kočíku má cestovať.

• V minulosti keď sme urobili chybu, náš vedúci nám jasne vysvetlil, čo sa stalo a dohodli sme sa. Dnes keď neurobím chybu, tak mi vedúci vysvetlí, že som chybu urobil.

• Keď som jazdil okolo Štolverky, tak mi často pracovníci nosili čokoládky a sladkosti, lebo si vážili, že ich tam vozím, hoci to bola moja práca a samozrejmosť. Dnes by to bol úplatok a bol by som ešte penalizovaný.

„Dodáva, že ďakuje všetkým svojim cestujúcim za príjemné a na záver i nepríjemné zážitky a je rád, že zažil dobu, ktorú zažil a praje veľa síl novým a mladým kolegom, keďže to budú mať podstatne zložitejšie a ťažšie s ohľadom na dnešnú premávku, spoločnosť a riadenie podniku ako takého. Zároveň ďakuje svojim kolegom, už aj nebohým za skvelý kolektív, ktorý sa vždy podržal, ako aj svojim vozidlám, ktoré mu dobre slúžili,“ vraví vnuk. 

Na postrehy dlhoročného vodiča však majú Bratislavčania rôzne názory. Kým niektorí si jeho spomienky vážia a sú radi, že ich zdieľal, iní ho obviňujú zo spomienkového optimizmu. Doba vraj bola zlá aj pred dvadsiatimi rokmi. 

„Ste normálni? Akože, zvládla som zatiaľ druhý výrok a je mi z toho akurát tak pekne na grc. To kde sme akože???? Toto je honkanie si nad spomienkovým optimizmom, selektívnou pamäťou a nad známym zlom, ktoré je lepšie ako neznáme dobro či ako už?“ rozčuľuje sa Kamila. Pridávajú sa k nej aj ďalší a tvrdia, že ľudia boli zlí v každej dobe. 

„Aj dnes sa mi stane, že sa ospravedlní človek, keď ho privrú dvere. Na konečnej by som rád pokecal normálne a konštruktívne a nie mlátiť prázdnu slamu alebo počúvať niekoho, že dostal posledný deň službu do polnoci,“ tvrdí zas vodič Denis. 

Júlia si zas myslí, že vodič svojimi postrehmi dobre vystihol aktuálnu situáciu a ľudia boli k sebe kedysi milší a po práci spolu chodili na kávu. „Krásne napísané až to zahrialo pri srdci. Všetko je to svätá pravda a viem, o čom hovorím. Jazdím už 10 rokov v dopravnom podniku. Ďakujem za pripomenutie krásnych chvíľ, keď som sa vozil s mojím, už dnes nebohým otcom, na Ikaruse 280,“ ozval sa ďalší vodič Peter.