K dohode na zvýšení minimálnej mzdy nedošlo. Určí ju automat, ovplyvní aj výšku ďalších príplatkov

Tripartita sa na výške minimálnej mzdy nedohodla. Odvíjať sa tak bude od automatu, ktorý je aktuálne nastavený na 57 % z priemernej mzdy. Minimálna mzda tak v budúcom roku bude 816 eur. Na tlačovej konferencii o tom informovali minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) s predstaviteľmi odborárov a zamestnávateľov. Od minimálnej mzdy sa odvíjajú príplatky, ale je tiež dôležitá pre živnostníkov, ktorí platia odvody až vtedy, keď majú príjmy vyššie ako 12-násobok najnižšieho platu. Od minimálnej mzdy sa odvíja aj daňový bonus na dieťa.

Rezort pripravuje zákon, ktorý by mal automat zvýšiť na 60 % z priemernej mzdy. Tento zákon je aktuálne v legislatívnom procese. „Stále platí ambícia prijať tento balík zákonov do polovice novembra,“ hovorí Tomáš. Ak by bol zákon prijatý, v roku 2026 by mohla byť minimálna mzda stanovená na 920 eur. 

Prečo sa nedohodli?

Zamestnávatelia predstavili dve podmienky pre to, aby s legislatívou súhlasili. Požadovali, aby sa minimálna mzda zvyšovala postupne, napríklad každý rok o jedno percento, až pokiaľ by sa automat nedostal na úroveň 60 %.

„Mala nastať situácia win win. Aj jedna strana mala byť spokojná, aj druhá. Prvá vec je zvýšiť 57 % na 60 %. Podľa nás to teraz nie je rozumné, nachádzame sa vo veľkej recesii. Prikrývať by sme sa mali takou perinou, na akú máme. Poďme na 60, ale spravme to postupne,“ hovorí prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.

Odborári však tvrdia, že ak by predošlý minister práce neznížil automat zo 60 % na 57 %, minimálna mzda by bola vyššia a zamestnanci tak boli ukrátení o stovky miliónov eur. Kumulatívne za rok 2021 až 2023 je podľa odborárov celková strata 157,9 milióna eur. 

„Keby bola minimálna mzda určovaná automatom na 60%, bola by určovaná z tej priemernej mzdy, ktorú poznáme pre rok 2023,“ vysvetľuje Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov. Zamestnávatelia však tvrdia, že KOZ s protinávrhom neprišla. „Počúvame argumenty, aká je naviazanosť príplatkov všetkých možných. Práca za noc, počas sviatkov, viaczmenná prevádzka, práca v zdraviu škodlivom prostredí. Taký varovný prst smerom ku nám, dávajte pozor, lebo to môže byť ešte vyššie. My sa nebránime debate na túto tému. Ale KOZ nemala žiadnu chuť sa dohodnúť na iných statusoch, so žiadnym návrhom neprišli,“ dodáva Kiraľvarga.

Druhú požiadavku zamestnávateľov opísal minister práce, týkala sa práve spomínaných príplatkov.  „Ak by bolo možné vložiť do zákona to, že ak sa odbory s podnikovým zamestnávateľom dohodnú aj na nižších príplatkoch ako stanovuje zákon, aby ten zákon túto vec umožňoval. Konfederácia odborových zväzov nesúhlasila s týmito podmienkami. Tak som všetkým sociálnym partnerom prisľúbil, že budeme diskutovať až do posledného hlasovania v Národnej rade,“ povedal Tomáš.