Temné časy Bratislavy. Pamätníci spomínajú, ako im život komplikovala železná opona v Devínskej Nove Vsi

Obyvatelia Karlovky spomínajú na časy, kedy cesta z Devína do Devínskej Novej Vsi vyzerala radikálne inak. Pred pádom komunizmu slúžila ako hraničné pásmo a jej okraje lemovala železná opona. Ak ste tadiaľ chceli prejsť, potrebovali ste povolenku. Na mieste stála až do pádu komunistického režimu v roku 1989. 

„Zažil som to, keď som taxíkom tadiaľ vozil ľudí. V 1976 bolo treba mať povolenku na vstup,“ objasňuje Marián. Iní Bratislavčania sa k nemu pridávajú a označuje roky železnej opony za domu temna. „Toto si pamätám. Aj ako dieťa, síce sme do Devína veľa nechodili, no a pamätajú si to ešte aj moje deti,“ hovorí Oľga. 

Doba bola ťažká a bez občianskeho preukazu ste sa nemohli pohnúť ani na krok. Niekedy policajti ľudí zastavovali až od Riviéry. „Pamätám. Ako decko som často chodil s bicyklom z Karlovky do Devina. Väčšinou ma pustili. Niekedy sa stalo, že nie, tak som to obišiel vrchom a napojil sa na Devínsku cestu ďalej,“ hovorí Karol. 

Zdroj: Facebook/Stará Karlovka

Náročné to mali aj futbalisti. „Plotík...užili sme si ho ako futbalisti v Devíne až až,“ dodáva Tono. Spomína na to aj Viera, jej otec hral futbal za Devín. Prechádzala tadiaľ každý víkend. Inú skúsenosť však mali rybári. „Chodili sme roky z Riviéry pravidelne ako partia rybárov do Devina na ryby autobusom a nikdy nás nikto nezastavil ani nekontroloval po ceste. Občas nás skontrolovali hraničiari priamo pri vode v Devine,“ dodáva Július. 

Československá železná opona mala 920 kilometrov. Na území Slovenska to predstavovalo 104 kilometrov. Komunistický režim strážil hranice vojenskými ozbrojenými jednotkami, Pohraničnou strážou. Tá mala zadržiavať utečencov a mala povolené ich aj strieľať. 

Medzi rokmi 1948 až 1989 zahynulo pri úteku v Československu 280 osôb. Zadržaných bolo 49-tisíc. Okrem utečencov často zomierali aj samotní príslušníci Pohraničnej stráže a Vojenskej kontrarozviedky. Prevažne išlo o 18 až 20-ročných mužov, ktorí spáchali samovraždu, alebo zomreli na hraničných zátarasách. Takých úmrtí bolo v Československu vyše 650.