Ukrajinci na Slovensku poďakovali partizánovi Šimkovi za podporu. Darovali mu prapor s podpisom Zalužného

Pred 80 rokmi sa nezmieril s útlakom nacistov, dnes sa nechce zmieriť s agresiou voči Ukrajine. Partizán, účastník Slovenského národného povstania Oto Šimko, vstúpil do povedomia širokej verejnosti svojimi nekompromisnými postojmi k agresívnej vojne, ktorú Rusko vedie u nášich východných susedov. Boj Ukrajincov za slobodu a nezávislosť podporil aj tým, že sa priamo zapojil do organizácie zbierky Munícia pre Ukrajinu.

„Nedávno naši priatelia Slováci zhromaždili 4,3 milióna eur na muníciu pre Ukrajinu. Takto naši dobrí susedia vystúpili proti pochybnej politike vlastnej novo zvolenej vlády. Jedným z iniciátorov verejnej akcie bol Otto Šimko, ktorého pozná celé Slovensko. Je skutočnou morálnou autoritou: prežil holokaust, zúčastnil sa slovenského povstania proti nacistom v roku 1944, vždy hájil dôstojnosť a slobodu národa v boji proti totalitarizmu,“ ocenili prínos Ota Šimka Ukrajinci žijúci na Slovensku.

Poďakovať sa mu osobne prišla dobrovoľníčka Anna-Mária Romančuk, ktorá je líderkou programu Voľná zem a zameriava sa na odmínovanie územia Ukrajiny.

„Aktivisti odovzdali z fondu ,Vtáky víťazstva’, programu ,Voľná zem’ a v mene všetkých Ukrajincov náš národný prapor s osobným podpisom bývalého hlavného veliteľa OSU Valerija Zalužného a kvetináč s úrodnou, odmínovanou pôdou z Charkovskej oblasti,“ píše sa ďalej vo vyhlásení o stretnutí s Otom Šimkom.

Dnes už 100 ročný Oto Šimko viackrát verejne ocenil ukrajinských vojakov bojujúcich proti agresorovi.„Každý, kto bráni svoju vlasť, a je v nevýhode oproti omnoho silnejšiemu protivníkovi, je hrdina. Obetuje sa záchrane svojej vlasti bez ohľadu na to, že sa to veľmi fatálne dotýka jeho osobne,“ povedal napríklad v apríli tohto roku pre Denník N.

Prežil holokaust a bojoval v povstaní

Oto Šimko sa narodil v roku 1924 v Topoľčanoch v rodine uznávaného právnika a neskôr sudcu. Detstvo prežil v Nitre a nakoľko bol s celou rodinou židovského pôvodu´, od roku 1938 čelili diskriminácii. Tá vyvrcholila v roku 1942, keď rodinu internovali v koncentračnom tábore v Žiline.

Zdroj: Pamäť národa

V roku 1944 narukoval k povstaleckej armáde, neskôr bol členom 9. liptovského partizánskeho oddielu. Padol však do zajatia a to, že vyviazol sa rovnalo zázraku. Takto opisuje dramatické chvíle v ktorých sa Oto Šimko ocitol stránka Pamäť národa:

„Mojou úlohou bolo dostať raneného kamaráta do nemocnice. V Liptovskom Mikuláši ma chytil gardista menom Kružliak. Legitimoval ma, ale moje papiere neboli v poriadku. Začal ma vyšetrovať, kto som, čo som. Dokonca som si pred ním musel stiahnuť nohavice.“ Keď zbadal, že je Otto obrezaný, ihneď ho zaistil a nechal uväzniť. „Už som bol v tej najhoršej kombinácii – aj partizán, aj Žid. Horšie už nemohlo byť.“ Vo väzení prešiel sériou výsluchov s použitím brutálnych vyšetrovacích metód.“

Oto Šimko neskôr vyštudoval právo, ale politicky ho prenasledovali aj za komunistického režimu. Pracoval ako sústružník, neskôr ako redaktor v novinách Smena. V roku 1971 ho z novín vyhodili a až do dôchodku pracoval ako právnik v stavebnom podniku v Bratislave.