Chceš informácie? Zaplať. Huliak s Dankom navrhujú nový infozákon, ten je však nejasný

Poslanec Rudolf Huliak je aktívny nielen pri medveďoch, ale najnovšie aj pri návrhoch na zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na mušku si ho zobral spoločne s podpredsedom parlamentu Andrejom Dankom. Chcú, aby sa pri niektorých žiadosťach za informácie po novom platilo.

Infozákon sa za roky v platnosti stal vyhľadávanou a využívanou možnosťou, ako sa dostať k informáciám, ktoré bežne úrady nezverejňujú. Využívajú ho hlavne novinári a mimovládne organizácie, výnimkou však nie sú ani žiadosti od bežných občanov, ktorých zaujíma dianie v ich meste, alebo obci.

Huliak s Dankom chcú vraj zabrániť šikanóznym žiadostiam

Dôvodom na platby za informácie, ktoré poskytne štát, alebo samospráva, má byť zneužívanie žiadostí na šikanovanie úradov a súčasne nastolenie rovnováhy medzi právami žiadateľov a poskytovateľov informácií. „Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ píše sa v dôvodovej správe k Huliakovmu návrhu.

Poslanci to odôvodňujú tým, že nadmerné požiadavky na informácie natoľko paralyzujú úrady, že nie sú potom schopné riešiť inú agendu, a má ich ochrániť pred zneužívaním infozákona.

Nikto nebude vedieť koľko a za čo má vlastne platiť, oponuje Zastavme korupciu

Problém návrhu je ten, že Huliak s Dankom nikde v návrhu nepíšu, čo si vlastne pod mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií, máme predstaviť.  Súčasne do návrhu nenapísali ani sumy, ktoré by mal žiadateľ zaplatiť. Ak by návrh prešiel, žiadatelia nebudú presne vedieť za čo a koľko vlastne majú zaplatiť, reagujú odborníci.

„Obávam sa, že spoplatnenie nadmerným infožiadostiam aj tak nezabráni,“ hovorí pre Bratislavak Xénia Makarová zo Zastavme korupciu. „Skôr sa sťaží prístup k informáciám novinárov, aktivistov, alebo neziskovým organizáciám, ktoré nebudú mať dostatok prostriedkov na zaplatenie poplatku.“

Odborníčka pozná prípady, keď infožiadosti nezmyselne úrady zaťažovali. Ide napríklad o šikanózne žiadosti o sprístupnenie informácií smerom k malým obciam, ktoré nemajú dostatok pracovníkov na vypracovanie obsiahlej odpovede. 

„Návrh nespresňuje žiadnu sumu, ktorej sa majú náklady na vypracovanie odpovede týkať. Bude to na rozhodnutí jednotlivých inštitúcií, koľko si budú pýtať.“ To sa môže podľa Xénie Makarovej zneužívať napríklad voči politicky citlivým infožiadostiam. „Návrh je príliš všeobecný. Naozaj hrozí, že úrady budú rozdielne pristupovať k jednotlivým žiadateľom o informácie.“ Teda, že niekomu informácie poskytnú, od iného budú za nejasných okolností žiadať peniaze.

Sumy by nemali presiahnuť desiatky eur

Nakoľko návrh nešpecifikuje presné podmienky za akých si úrad môže peniaze pýtať, je ťažké vyčísliť o aké sumy by mohlo ísť. „Laicky keď to odvodím, do nákladov by mali premietnuť napr. tlač odpovede podľa počtu strán, prípadne cenu nosiča, na ktorom odpoveď pošlú, napríklad USB kľúča. Keďže však v návrhu nie sú konkrétne informácie, tak sa k tomu ťažko vyjadruje,“ upozorňuje Xénia Makarová. Predpokladá, že maximálne náklady môžu dosiahnuť jednotky, najviac rádovo desiatky eur. 

Poslanci návrh podali do podateľne národnej rady, rokovať by sa o ňom malo v prvom čítaní na ďalšej schôdzi parlamentu. Ak by zákon prešiel, účinnosť navrhujú od 1. decembra 2024.