Nebezpečné terasy v Petržalke. Všetci dávajú ruky preč, magistrát aj mestská časť sa sporia o vlastníctvo

Vyvýšené betónové terasy sú gordický uzol hlavného mesta. Spor medzi mestskou časťou Petržalka a magistrátom o ich vlastníctve je oveľa komplikovanejší, než sa môže na prvý pohľad zdať. Nedávno sme sa snažili zistiť, kto je vlastníkom terasy na Rovniankovej ulici 7 až 11, na ktorej stav sa obyvatelia dlhodobo sťažujú. 

Od samosprávy sme dostali odpoveď, že terasu nevlastní a spravovať ju odmieta, kým mesto jasne nepovie, ktoré terasy sú v jeho vlastníctve. Magistrátu sme sa teda pýtali, ako to s terasami je a ktoré konkrétne z nich sú v jeho správe. Od piatka sme odpoveď nedostali.

V Petržalke sa aktuálne nachádza približne 37 terás, ktoré sú súčasťou obytných domov. „Zo všetkých týchto terás by mala mať naša Mestská časť Bratislava-Petržalka zverené magistrátom, ktorý podľa kolaudačných rozhodnutí vlastní viac úsekov, do správy len 17 z úsekov terás. Zvýrazňujeme však slovné spojenia “by mala mať” a “úsekov”, keďže magistrát hlavného mesta svoje vlastníctvo najnovšie rozporuje a nejde o celé terasy,“ povedal pre Bratislavak.sk Dávid Pavlík z referátu komunikácie Petržalky. 

Petržalka aktuálne vlastní tieto terasy:

• Beňadická ulica 5, 7
• Beňadická ulica 13, 15, 17, 19
• Bohrova ulica 3, 5
• Blagoevova ulica 22, 24
• Fedinova ulica 2, 4
• Gessayova ulica 41, 43
• Holíčska ulica 13, 15
• Jasovská ulica 10, 12
• Osuského ulica 1, 1a, 3, 3a
• Rovniankova ulica 2, 4, 6
• Rovniankova ulica 12, 14, 16;
• Rovniankova 13, 15
• Mánesovo námestie 1-8
• Mlynarovičova ulica 14, 16, 18, 20, 22, 24
• Strečnianska ulica 9, 11
• Topoľčianska ulica 12, 14
• Znievska ulica 13, 15, 17, 19

Ako je to so zvyšnými terasami nie je zrejmé, keďže sme od magistrátu odpoveď nedostali. Mnohé z nich sa rozpadajú. Betón už dobre nedrží a pomedzi praskliny rastie burina, ktorú nemá kto vytrhať. Od stavu terás dávajú všetci ruky preč. 

„Kým teda hlavné mesto jasne nepovie, ku vlastníctvu ktorých terás a ich úsekov sa priznáva, my ako mestská časť nevieme a ani nechceme spravovať tento mestský majetok, a teda sa oň ani starať. I keď sme to v minulosti robili a aj by sme v tom radi pokračovali, ale len za predpokladu, ak by nám kolegovia z magistrátu konečne povedali, čo a z akého právneho titulu máme pri ich majetku vôbec spravovať, opravovať a udržiavať,“ hovorí Pavlík.

Diskusie medzi magistrátom a samosprávou podľa neho prebiehajú, ale Petržalka zatiaľ rozhodujúce stanoviská o terasách nedostala. Okrem nich niektoré z terás vlastnia aj Bytové družstvo Petržalka alebo súkromní vlastníci. Práve bytové družstvo je majiteľom terasy na Holíčskej 1 až 3, odkiaľ ešte 12. apríla 2022 spadol betónový múr. Odvtedy čelia petržalské terasy tým istým problémom. Petržalka mala podľa Pavlíka do údržby terás, ktoré sú v jej „údajnej správe“, investovať za posledných 10 rokov 80 až 120-tisíc eur. 

Spor Hrčka vs. Vallo

Vzťahy medzi hlavným mestom a Petržalkou sú naštrbené už dlho. Nebolo to tak ale vždy. Pred komunálnymi voľbami starosta Petržalky Ján Hrčka dokonca zvažoval, že podporí stranu primátora Matúša Valla Team Bratislava. Napokon však kandidoval ako nezávislý. Na Vallovu adresu sa vyjadril, že komunikácia s ním je lepšia, ako s jeho predchodcami.

V roku 2022 však začali nezhody pre parkovaciu politiku. Hrčka kritizoval odsúvanie spustenia systému v Petržalke a to, že sa musí samospráva prispôsobiť mestu.

Spor sa vyostril vo februári tohto roka, keď starosta Petržalky poskytol rozhovor tlačovej agentúre SITA. Kritizoval v ňom hospodárenie mesta a vedeniu vyčítal, že obnovilo fontánu na Námestí slobody, že kúpilo erotický salón v Sade Janka Kráľa za veľa peňazí, ale aj meškanie električky do Petržalky. Následne nepodporil zvyšovanie dane z nehnuteľnosti v hlavnom meste.

Primátor Matúš Vallo sa obhajoval tým, že investícia do verejného priestoru nie je luxus, ale zlepšovanie kvality života v meste. O hospodárení starostu naopak povedal, že má „kvalitu z Wishu“ (stránka, ktorá predáva lacné, často nekvalitné produkty, pozn. red.).