História diskriminácie. Ako Mária Terézia zakázala Rómom ich mená

Dnes, 8. apríla si pripomíname Medzinárodný deň Rómov. Je to deň, kedy si pripomíname rómsku kultúru, históriu a tradície, ale predovšetkým snahu Rómov o sebaurčenie. Pred 53 rokmi, 8. apríla 1971 sa v anglickom Orpingtone stretli zástupcovia rómskej minority z rôznych krajín sveta. Išlo o jeden z najvýznamnejších kongresov rómskej komunity.

Dohodli sa na rómskej vlajke a hymne. Na melódiu ľudovej piesne, napísal Zarko Jovanovič text skladby „Gelem, gelem“, ktorú delegáti kongresu prijali za rómsku hymnu. 

Príchod Rómov do Európy

Rómovia prišli do Európy pred viac než tisíc rokmi. Vtedajší, stredovekí Európania ostali v údive. Spôsob života Rómov a ich vzhľad sa od toho ich značne odlišoval. Už vtedy vznikla prvá otázka - odkiaľ prišli? Rozlúsknuť sa ju podarilo až na prelome 18. a 19. storočia, kedy jazykoveda odhalila podobnosti medzi rómčinou a indickými jazykmi. V súčasnosti má rómčina rôzne dialekty, ale základné slová, akými sú napríklad časti tela, alebo členovia rodiny, sú stále podobné s hindčinou. 

Diskriminácia Rómov sa podľa Múzea rómskej kultúry v Brne začala už v 16. storočí, v zásade krátko po ich príchode do Európy. Okrem toho, že sa ich životný štýl od toho európskeho značne odlišoval, cirkvi prekážali aj ich magické praktiky. Tie súviseli s rómskou ľudovou predstavou o tom, že príroda a vesmír sú ovládané nadprirodzenými silami. Mágiu praktizovali staršie, v komunite vážené Rómky, ktorým sa hovorilo phuri daj, drabarňi či čaruňi. Išlo najmä o vedmy, liečiteľky či čarodejnice. 

Zákaz na čokoľvek rómske

Prvýkrát sa o asimiláciu Rómov pokúsila Mária Terézia. V Uhorsku a Sedmihradsku realizovala „program asimilácie cigánov“. Chcela ich začleniť do hospodárskeho života, aby boli schopní platiť feudálnu rentu a dane. Rómov pôvodne usádzala v novovybudovaných kolóniách a zakázala im čokoľvek rómske. Oblečenie, jazyk, ale aj ich mená.

„Namiesto slova cigán sa napríklad v Uhorsku malo používať neutrálne označenie – Novomaďar, novoroľník nebo novoosadník. Rómske priezviská sa nahrádzali bežnými nerómskymi menami,“ uvádza etnografka a muzeologička Jana Horváthová vo svojej publikácii. Okrem toho chcela odoberať Rómske deti z rodín. Na druhej strane, asimilácia mala aj svoje pozitíva. Cechy museli povinne prijímať rómskych učňov. Tiež sa kládol dôraz na hygienu a povinnú školskú dochádzku.

Domy Rómov mohli stáť vedľa tých nerómskych. Izolácia sa skončila. V matkinom projekte pokračoval aj syn Márie Terézie, cisár Jozef II. Jeho snaženie však veľký efekt nemalo a v asimilácii už ďalší panovníci nepokračovali.

Preukazy totožnosti a kočovné listy

V Československu sa s diskrimináciou Rómov začalo v roku 1927. Na francúzskom a bavorskom dvore bol vydaný „zákon o potulných cigánoch“. Ten Rómov oddelil od zvyšku spoločnosti. Ak boli starší ako 14 rokov, museli mať špeciálne preukazy totožnosti, takzvanú „cigánsku legitimizáciu“. Aj napriek tomu, že bol zákon vytvorený pre kočovných Rómov, v praxi sa stávalo, že preukaz museli mať aj tí, ktorí sa rozhodli usadiť. „Kočovné skupiny sa museli preukázať kočovným listom, počet ich členov bol obmedzený a usadiť sa mohli len pod kontrolou obce na obmedzený čas,“ uvádza Múzeum rómskej kultúry Brno vo svojej stálej expozícii.