- dnes - 17:20
Farár vo Vajnoroch po odmietnutí omše za kontroverznú osobu čelil vyhrážkam. Do sporu sa zapojil aj starosta
Vajnorský farár Jozef Kováčik tvrdí, že po odmietnutí omše za Ferdinanda Jurigu čelil vyhrážkam. Starosta Michal Vlček označil nátlak verejne za neprípustný.
Vo Vajnoroch sa rozvírila diskusia okolo plánovaného spomienkového podujatia venovaného osobnosti Ferdinanda Jurigu. Situácia vyústila až do obvinení z vyhrážok voči miestnemu farárovi a následnej reakcie starostu aj organizátorov.
Na problém ako prvý upozornil samotný farár Jozef Kováčik. Opísal, že v sakristii zažil nepríjemnú situáciu, keď za ním prišli dvaja muži s požiadavkou, aby sa v sobotu 2. mája konala svätá omša za Jurigu. Vysvetlil im, že v daný deň má kostol už naplánovaný program, no zároveň zdôraznil aj princíp, ktorý považuje za zásadný.
„Nie je možné zneužívať svätú omšu na politické či iné ciele, ktoré sú odlišné od tých, kedy sa slávi svätá omša za dušu zosnulého,“ napísal. Doplnil, že hoci Juriga podľa neho vykonal pre obec veľa dobrého, jeho neskorší život bol „v rozpore s poslaním kňaza“ a preto je vnímaný rozporuplne. Aj z tohto dôvodu sa rozhodol, že sa na podujatí nezúčastní.
Situácia sa však týmto neskončila. Farár tvrdí, že po odmietnutí čelil nátlaku. „Nasledovalo vyhrážanie sa, že ak nezmením postoj, budú Vajnory obvešané plagátmi a budú sa na mňa sťažovať na biskupskom úrade a vo Vatikáne,“ priblížil. Zároveň upozornil, že takéto praktiky považuje za neprípustné a zdôraznil, že cirkev by nemala byť vťahovaná do politických aktivít ani kampaní.
Na jeho vyjadrenie reagoval starosta Vajnôr Michal Vlček, ktorý sa farára verejne zastal. „Vyhrážky, nátlak alebo snaha vynucovať si čokoľvek takýmto spôsobom nemajú vo Vajnoroch absolútne žiadne miesto,“ odkázal. Podľa neho ide o správanie, ktoré je „neakceptovateľné a ďaleko za čiarou".
Starosta zároveň upozornil, že o to vážnejšia je situácia, ak sa podobné konanie spája s verejnými alebo politickými aktivitami. Kováčika označil za rešpektovanú osobnosť, ktorá podľa neho dlhodobo prispieva k dobrým vzťahom v mestskej časti. „Pán farár má v tomto moju plnú podporu,“ dodal s tým, že bude stáť na strane slušnosti a rešpektu.
Do diskusie sa následne zapojil aj Vinohradnícky spolok Vajnory, ktorý je jednou z organizačných zložiek pripravovaného podujatia. Ten zdôraznil, že akcia je od začiatku plánovaná ako spomienková a kultúrna udalosť. „Jeho cieľom je dôstojne si pripomenúť odkaz Ferdiša Jurigu a vytvoriť priestor na stretnutie ľudí vo Vajnoroch,“ napísali organizátori.
Zároveň odmietli, že by stáli za požiadavkou na slúženie omše. „Žiadosť o zádušnú svätú omšu nevzišla zo strany organizačného výboru ani spolku, ale podľa našich informácií z prostredia rodiny,“ uviedli. Dodali, že samotná omša ani nebola súčasťou oficiálneho programu a išlo o iniciatívu, ktorú si mali pozostalí riešiť samostatne.
Organizátori zároveň priznali, že komunikáciu s farárom neviedli priamo ich zástupcovia. „Nemáme detailné informácie o priebehu komunikácie s farárom,“ napísali s tým, že akékoľvek vyhrážky alebo nátlak odmietajú.
Prečo je Ferdinand Juriga kontroverzný?
Ferdinand Juriga je vnímaný rozporuplne najmä pre vývoj jeho života po prvej svetovej vojne. Hoci patril medzi aktívnych predstaviteľov slovenského národného hnutia a preslávil sa vystúpením v uhorskom parlamente v roku 1918, neskôr sa dostal do vážneho konfliktu s katolíckou cirkvou.
Ako kňaz vystupoval veľmi samostatne a výrazne sa angažoval v politike, čo mu cirkev vyčítala. Spor sa postupne vyhrotil až do bodu, keď bol suspendovaný, teda nemohol vykonávať kňazskú službu. Podľa dobových hodnotení neuposlúchol cirkevné autority a jeho pôsobenie sa dostávalo do rozporu s kňazskou disciplínou.
Zároveň sa dostával do konfliktov aj v politickom prostredí a postupne sa ocitol na okraji verejného života. Jeho postoje pôsobili nejednotne a nemal stabilné postavenie ani v politike, ani v cirkvi. Vzťah s katolíckou cirkvou sa mu navyše nepodarilo do konca života napraviť.