Hluk zo škôlky na Novohradskej rozdelila Račanov na dva tábory, čo prekáža kritikom?

Sťažnosť na hluk zo škôlky na Novohorskej ulici v bratislavskej Rači vyvolala spor medzi obyvateľmi. Väčšina diskutujúcich ju odmietla, časť pripustila, že nadmerný hluk môže prekážať.

Diskusia na sociálnych sieťach rozvírila tému hluku zo škôlky na Novohorskej ulici v bratislavskej Rači. Obyvateľ Richard upozornil, že počas celého týždňa sa v dopoludňajších hodinách z areálu ozývala hlasná hudba, zvuky, rozprava a celkovo hluk, ktorý ruší celé okolie.

Sťažnosť smerovala najmä na intenzitu hluku: „Obyvatelia okolitých domov si nič také neobjednali... musia to trpieť ťažko chorí, starí, malé deti i tí, ktorí potrebujú pokoj napr. pri práci z domu. Kde je tá stará Rača, ktorá bola najlepšou a najpokojnejšou časťou Bratislavy?“

Reakcie však ukázali, že väčšina ľudí vníma situáciu odlišne. Diskusia sa rýchlo zvrtla na širšiu debatu o tom, čo je v mestskom prostredí ešte prijateľné.

Viacerí komentujúci sa sťažnosti vysmiali alebo ju otvorene odmietli. Podľa nich je prirodzené, že škôlka produkuje hluk. „Je to škôlka s deťmi a treba im robiť program,“ napísala Zuzana. Veronika zas pripomenula, že aktivity s hudbou sú bežnou súčasťou dňa: „Majú podľa vás celý deň sedieť potichu v kúte?“

Niektorí reagovali ostrejšie a odporúčali nespokojnému obyvateľovi zmenu bývania. Objavili sa odkazy na život mimo mesta či ironické poznámky o tom, že deti k mestskému životu jednoducho patria. Obyvatelia Rače považujú Richardovu sťažnosť za prehnanú a nevedia si predstaviť, že by to v areáli škôlky niekedy vyzeralo inak.

Súvisiaca téma Dve materské školy v Podunajských Biskupiciach sa spoja. Zruší sa však maďarská trieda

Časť diskutujúcich však priznala, že nadmerný hluk môže byť problém, najmä ak ide o niečo nezvyčajné. „Príspevok znie tak, že tento konkrétny týždeň robili viac hluku než inokedy. To viem pochopiť,“ napísal ďalší Bratislavčan.

V komentároch sa objavila Alexandra s informáciou, že deti mali v danom týždni vonku trampolíny a pravdepodobne im pri tom hrala hudba. Podľa nej stačilo situáciu riešiť priamo na mieste. „Stačilo ísť do škôlky a poprosiť ich, aby hudbu stíšili,“ napísala.

Viacerí ľudia sa snažili do diskusie vniesť aj osobný pohľad. Ivan, ktorý žije pri ihrisku, priznal, že detský hluk ho niekedy ruší, no napriek tomu ho berie s nadhľadom. „Detí sem chodí kopa. Odkedy mi urezali nohu tak zväčša len ležím a počúvam detský krik. Ráno, cez obed, večer. Áno, ruší má to. Ale keď už nám nervy, tak si spomeniem na dobu, keď som bol dieťa. A nejaký sused mi nadával len kvôli tomu, že som šťastne hrajúce sa dieťa. Tak tie decká berme s úsmevom. Keď ani to nepomôže, spomeňte si,že sú to malí ľudia ktorí nám budú tvoriť dôchodky."

Objavili sa aj názory, že problémom nemusí byť samotný detský krik, ale hlasná reprodukovaná hudba. Dana upozornila, že aktivity sa dajú organizovať aj bez toho, aby obťažovali okolie.

Na opačnej strane stáli ľudia, ktorí detský ruch vnímajú pozitívne. „Teším sa, keď sú deti vonku,“ napísala Alena, ktorá býva neďaleko škôlky. Podľa nej je to prirodzená súčasť života a lepšia alternatíva než hluk z dopravy.