Poslanci Bratislavského kraja odmietli novú spaľovňu od Slovnaftu, projekt narazil aj na odpor obyvateľov

Poslanci Bratislavského kraja podľa Denníka N odmietli zámer spoločnosti Slovnaft vybudovať novú veľkokapacitnú spaľovňu odpadu. Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci a vychádza zo stanoviska, že projekt by mohol ďalej zaťažiť už dnes environmentálne exponované územie v okolí Bratislavy.

Spoločnosť Slovnaft, ktorá patrí do skupiny MOL, tvrdí, že projekt má reagovať na dlhodobý nedostatok spaľovacích kapacít na Slovensku. Argumentuje aj tým, že v okolitých krajinách pribudlo v posledných rokoch viacero zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, zatiaľ čo Slovensko v tejto oblasti zaostáva.

Plánovaná spaľovňa s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) mala pôvodne spracovať až niekoľko stoviek tisíc ton odpadu ročne. Firma neskôr kapacitu znížila približne na 220-tisíc ton, aj tak by však išlo o najväčšie zariadenie svojho druhu na Slovensku.

Slovnaft deklaruje, že by spracovával najmä odpad vznikajúci na Slovensku a zároveň by vedel časť Bratislavy zásobovať teplom. Projekt má podľa spoločnosti nahradiť aj existujúcu spaľovňu kalov a zmodernizovať technológie tak, aby spĺňali prísnejšie emisné limity.

Odpor samospráv: zdravotné riziká a „preťažené územie“

Proti zámeru sa postupne postavilo viacero úrovní samosprávy. Uznesenie prijalo mestské zastupiteľstvo Bratislavy, nesúhlas vyjadrila aj mestská časť Petržalka a petíciu proti výstavbe spustili aj obyvatelia Podunajských Biskupíc, kde sa nachádza areál rafinérie.

Organizácia Znepokojené matky doručila v stredu petíciu s viac 18-tisíc podpismi priamo na Ministerstvo životného prostredia SR: „Spolu s odborníčkami a odborníkmi sme upozornili na rozsiahle riziká tohto zámeru, najmä zbytočnosť, nevhodné umiestnenie na Žitnom ostrove, ohrozenie zdravia a potláčanie čistejších riešení v obehovom hospodárstve.“

Kritici projektu upozorňujú najmä na kumuláciu environmentálnych záťaží v dotknutej oblasti. V tesnej blízkosti už funguje spaľovňa mestského podniku OLO a lokalita patrí k najviac priemyselne zaťaženým častiam hlavného mesta. Samosprávy argumentujú, že ďalší zdroj emisií by mohol zhoršiť kvalitu ovzdušia aj dopady na zdravie obyvateľov.

Opakovaným argumentom je aj blízkosť Žitný ostrov, ktorý je jednou z najväčších zásobární pitnej vody v strednej Európe. Obavy sa týkajú aj možného rizika pre podzemné vody a chránené územia v okolí Dunaja.

Hoci samosprávy vyslovili jasný nesúhlas, konečné slovo bude mať Ministerstvo životného prostredia SR. To bude projekt posudzovať v rámci povoľovacích procesov a environmentálneho hodnotenia.