Vláda chce pri Bratislave vyvŕtať najdlhší tunel na Slovensku. Projekt Karpaty má stáť takmer 2 miliardy eur

V bratislavských Malých Karpatoch sa čoskoro začnú prvé prípravné práce na jednom z najväčších dopravných projektov na Slovensku. Tunel Karpaty, ktorý má byť súčasťou diaľnice D4, má prepojiť Raču so Záhorskou Bystricou a výrazne odľahčiť tranzitnú dopravu v hlavnom meste.

„Ten tunel nám o 70 percent odťaží nákladnú dopravu,“ povedal minister Ráž k projektu. Zároveň pripomenul, že ide o kľúčový projekt pre dokončenie obchvatu Bratislavy a prepojenie diaľnic D1 a D2.

Tunel Karpaty má dosiahnuť dĺžku približne 11,76 kilometra, čím by sa stal najdlhším tunelom na Slovensku a zároveň by patril medzi najdlhšie v Európe. Projekt už prešiel procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a aktuálne sa pripravuje jeho ďalšia fáza.

Tou je rozsiahly geologický a hydrogeologický prieskum, ktorý má preveriť horninové podložie Malých Karpát aj stav podzemných vôd. Národná diaľničná spoločnosť uzavrela zmluvu na tieto práce za približne 17,9 milióna eur bez DPH. V rámci prieskumu vznikne 176 vrtov, pričom základné merania budú trvať približne tri roky. Následne sa počíta s dlhodobým monitoringom podzemných vôd, ktorý môže trvať až 12 rokov.

Súvisiaca téma Dúbravka sa napojí na diaľnicu. Postaví sa aj nová cyklotrasa

Cieľom prieskumu je minimalizovať riziká pri samotnej výstavbe. Tunel sa má raziť modernou technológiou pomocou vŕtacieho štítu, pričom väčšina jeho trasy bude razená pod zemou. Predpokladá sa, že samotné razenie by mohlo trvať približne 22 mesiacov na jednu tunelovú rúru, celková výstavba by sa mohla pohybovať na úrovni 5 až 6 rokov.

Projekt je zaradený medzi strategické investície štátu, čo má urýchliť prípravu. Ministerstvo dopravy deklaruje ambíciu vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa ešte do konca volebného obdobia. Ak by sa výstavba začala okolo roku 2029, dokončenie by mohlo prísť približne v roku 2035.

Napriek očakávaným dopravným prínosom ide zároveň o mimoriadne nákladný projekt. Odhady hovoria o sume približne 1,7 miliardy eur, pričom spôsob financovania zatiaľ nie je definitívne stanovený. Minister nevylučuje ani využitie modelu PPP projektu.

K projektu sa vyjadril aj poslanec z bratislavskej Rače Michal Feik, ktorý je k jeho realizácii v najbližších rokoch skeptický. Upozornil najmä na vysoké náklady, komplikované geologické podmienky Malých Karpát či riziká spojené s podzemnými vodami a technicky náročným vetraním tunela.

„Aj keď by sa mi osobne tunel medzi Račou a Stupavou páčil, nepovažujem jeho realizáciu v najbližšej dobe za reálnu,“ povedal Feik. Dodal, že projekt za približne 1,5 až 1,9 miliardy eur si štát bez výrazného zapojenia súkromného kapitálu pravdepodobne nebude môcť dovoliť.

Podľa neho je začiatok výstavby pred rokom 2030 prakticky nereálny a tunel zatiaľ zostáva skôr víziou než konkrétnou stavbou. Pozitívne však vníma samotný geologický prieskum, ktorý môže ukázať, nakoľko je projekt v praxi uskutočniteľný.