Slovenskú šípkarsku komunitu zasiahla v krátkom čase ďalšia smutná správa. Po nedávnom úmrtí Milana „Miha“ Holíča zomrel aj mladý hráč Matúš Lipovský z DC Brestovany.
„S veľkým smútkom sme prijali správu o odchode ďalšieho mladého hráča zo šípkarskej komunity. Je až neuveriteľné, že za tak krátky čas nás opustil už druhý človek, ktorý bol súčasťou sveta, ktorý nás všetkých spája,“ napísala predstaviteľka klubu MPB Darts. „Ako predseda som ho osobne nepoznala, no verím, že mnohí z vás áno. O to viac nás to zasiahlo – pretože vieme, že za každým menom je príbeh, úsmevy, zápasy aj spomienky, ktoré tu zostávajú.“
Zároveň vyzvala členov, aby držali spolu a nezabúdali, že šípky nie sú len o súperení. „Držme spolu, vážme si jeden druhého a nezabúdajme, že nie sme len súperi pri terči, ale aj komunita, ktorá si má byť oporou. Úprimnú sústrasť rodine, blízkym a všetkým, ktorých sa táto strata dotkla,“ odkázala.
Dve úmrtia v krátkom čase tak zanechali v komunite hlbokú stopu. Šípkari si pripomínajú, že okrem výsledkov a turnajov sú najdôležitejšie vzťahy a ľudia, ktorí tento šport tvoria. Dôkazom o tom sú desiatky ľudí, ktorí sa s Matúšom lúčili na sociálnych sieťach.
Roman pridal osobnú spomienku: „Kámo, netušil som, že minulý turnaj bude moment, keď sa uvidíme naposledy, odpočívaj v pokoji.“ Štefan odkázal: „Budeš chýbať, Matúš. Úprimnú sústrasť.“ Podobne reagoval aj Radko: „Odpočívaj v pokoji kamarát.“
Zazneli aj slová o šoku a bolesti. Barbora napísala: „Matúško, toto je zlý sen… úprimnú sústrasť.“ Zuzana označila správu za „ranu pod pás“ a pridala vyjadrenie sústrasti rodine. Adam odkázal: „Úprimnú sústrasť celej rodine a tebe, kamarát. Kráľovstvo Nebeské.“
Sústrasť vyjadrili aj viaceré šípkarské kluby, ako Darts Club Bistro Litovel, DC Šenkvice, AD Darts club Hlohovec či DC Podunajské Biskupice.
Okrem nich smútia aj psychiatri na západnom Slovensku. Ich komunitu totiž navždy opustil uznávaný a milovaný kolega MUDr. Igor Škodáček, CSc. Škodáček bol výraznou osobnosťou detskej psychiatrie, lekár, pedagóg a vedec, ktorý takmer päť desaťročí zasvätil pomoci deťom a ich rodinám.
Patril medzi priekopníkov odboru na Slovensku. V rokoch 1994 až 2017 pôsobil ako prednosta Kliniky detskej psychiatrie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave a zároveň ako prednosta subkatedry detskej psychiatrie na Slovenská zdravotnícka univerzita. Podieľal sa aj na výučbe na Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a vychoval množstvo mladých lekárov.
Bol autorom vyše 200 odborných publikácií a siedmich kníh. Pôsobil aj ambulantne v Bratislave a venoval sa liečbe úzkostných porúch, depresií či porúch spánku.
K jeho odchodu sa vyjadrila aj Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde zanechal výraznú stopu ako pedagóg a mentor. Kolegovia si ho pripomínajú ako človeka s veľkým srdcom, ktorý spojil odbornosť s ľudskosťou.
Jeho úmrtie vyvolalo silnú odozvu aj na sociálnych sieťach. Pod správou o jeho odchode pribudli desiatky reakcií od kolegov, bývalých študentov, odborníkov aj ľudí, ktorí ho poznali osobne.
V diskusii sa opakujú slová o výnimočnom odborníkovi, múdrom pedagógovi a človeku s veľkým srdcom. Mnohí si spomínajú na jeho prednášky, ktoré označili za inšpiratívne a ľudské. Ďalší pripomínajú jeho dlhoročnú prácu v oblasti detskej psychiatrie a pomoc, ktorú poskytoval pacientom aj ich rodinám.
Spomienky smerujú aj k obdobiu vzniku Národného programu Ligy za duševné zdravie v rokoch 2005 až 2007 na ministerstve zdravotníctva, pri ktorom sa stretával s odborníkmi z praxe. Viacerí diskutujúci napísali, že im veľa odovzdal – či už počas štúdia, pri atestáciách alebo v rámci profesionálnej spolupráce.
Nechýbajú ani jednoduché, no o to úprimnejšie odkazy: „Česť jeho pamiatke“, „Odpočívajte v pokoji“, „Bude veľmi chýbať“ či vyjadrenia úprimnej sústrasti rodine.
