Na Devínskej Kobyle a v oblasti Sandbergu a Waitovho Lomu vyvolali nedávne opatrenia na ochranu prírody a búrlivú diskusiu medzi obyvateľmi a návštevníkmi. V posledných rokoch sa v okolí Devínskej Kobyly čoraz intenzívnejšie realizujú opatrenia označované ako ochrana prírody. Zahŕňajú výrub stromov a krovín, vypaľovanie vegetácie, budovanie elektrických ohrád či pasenie dobytka v chránenom území. Pre časť verejnosti však tieto zásahy vyvolávajú otázku: ide skutočne o ochranu prírody, alebo skôr o zásadný zásah do jej prirodzeného vývoja?
Jedným z najdiskutovanejších opatrení je budovanie elektrických ohrád. Tie fyzicky menia charakter krajiny, obmedzujú voľný pohyb návštevníkov aj zveri a podľa svedectiev miestnych obyvateľov sa stáva, že sa do drôtov zamotajú a uhynú lesné zvieratá, napríklad daniele.
Zástancovia súčasného manažmentu argumentujú, že pasenie je tradičný a osvedčený spôsob udržiavania stepných a lesostepných biotopov. Bez zásahov by tieto plochy postupne zarastali náletovými drevinami a stratili by charakter otvorenej krajiny s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Obyvateľ Devínskej Novej Vsi sa obrátil na svojich spoluobčanov a v diskusii našiel mnohých, ktorí s ním súhlasia. Peter upozornil na historický kontext: „‚Ochranári‘ argumentujú aj tým, že to chcú uviesť do niekdajšej podoby – ale tá je aká? Pred 100 rokmi sa tu ťažil pieskovec, a ideme teraz tie lomy zasypať a tvoriť pôvodný profil terénu?“
Naopak, Jela zdôraznila dôležitosť biodiverzity: „Niečo si o biodiverzite Devínskej Kobyly naštudujte. Tento váš prieskum má rovnakú hodnotu, ako keby ste sa týmto spôsobom chceli dozvedieť, aký tvar má Zem.“
Júlia poukázala na meniace sa podmienky: „‚Ochranári‘ by si mali uvedomiť, že príroda a klíma spolu súvisia a už tu nemôžu rásť len pôvodné kríky, rastliny a stromy, aké tu rástli pred 100 rokmi. Príroda sa prispôsobuje zmenám a s flórou súvisí aj fauna.“ Evelína s tým súhlasila: „Je to klimatická zmena, nie kríza. A more tu možno v budúcnosti bude, ale my tu nebudeme.“
Bývalý pracovník Štátnej ochrany prírody Michal vysvetlil: „Nie je ideálne riešenie. Aktuálne sa presadzuje idea biotopovej biodiverzity a vzácnych druhov, ktoré sú viazané na pasienky. Bez pasenia by tu bola invázna topoľová a agátová mladina. Je to zložitá oblasť, kde opatrenia vyžadujú citlivý prístup. So psom na voľno nesúhlasím, výnimky sa udeľujú len priamo pre pastierske účely.“