Takmer štvrtina slovenských domácností žije od výplaty k výplate a nemá dostatočné finančné rezervy

Na papieri vyzerajú slovenské domácnosti bohatšie než kedykoľvek predtým. Nové dáta však ukazujú menej optimistický obraz. Napriek rastu majetku žije takmer štvrtina domácností prakticky od výplaty k výplate a nemá dostatočné finančné rezervy na zvládnutie nečakaných výdavkov, informuje Národná banka Slovenska (NBS).

Vyplýva to z najnovších údajov zo Zisťovania o financiách a spotrebe domácností (HFCS), ktoré sa realizovalo na prelome rokov 2023 a 2024. Dáta mapujú, ako inflácia, rast cien bývania a vyššie úrokové sadzby ovplyvnili reálnu finančnú kondíciu Slovákov po pandémii.

Súvisiaca téma VIDEO: V Kii znovu pracujú bez odstávok. Zvýšenie mzdy je otázne, odbory vyjednávanie prirovnali k nákupu mäsa

Medzi rokmi 2021 a 2023 vzrástlo čisté bohatstvo typickej slovenskej domácnosti v nominálnom vyjadrení takmer o 30 percent. Po započítaní inflácie však ide len o reálny nárast približne o 4 percentá. Inými slovami, majetok rástol, no jeho skutočná hodnota bola z veľkej časti „zožratá“ zdražovaním.

Priemerné čísla navyše zakrývajú výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Zatiaľ čo niektorí zvládli náročné obdobie s relatívnou ľahkosťou, iní niesli podstatne ťažšiu záťaž.

Kto sa zviezol a kto kráčal pešo

Najviac z rastu cien profitovali vlastníci nehnuteľností, pre ktorých bolo bývanie hlavným zdrojom rastu majetku. Výhodu mali aj domácnosti s hypotékami, inflácia totiž znižovala reálnu hodnotu ich dlhov, zatiaľ čo hodnota nehnuteľností rástla.

Najvýraznejší reálny nárast bohatstva, približne 15 percent, zaznamenali domácnosti vo veku 45 až 54 rokov. Darilo sa aj starším domácnostiam nad 65 rokov, hoci vychádzali z nižšej východiskovej úrovne.

Úplne opačný vývoj však postihol mladé domácnosti a nájomníkov. Domácnosti vo veku 16 až 34 rokov zaznamenali reálny pokles čistého majetku o približne 16 percent, nájomníkom klesol až o 30 percent. Bez vlastnej nehnuteľnosti a bez „inflačnej pomoci“ pri dlhoch zostali odkázaní len na vlastné príjmy v čase rastúcich cien.

Dôležitým zistením je, že rast majetku automaticky neznamená finančnú odolnosť. Veľká časť bohatstva slovenských domácností je viazaná v nelikvidných aktívach, predovšetkým v nehnuteľnostiach. Hodnota tam síce je, no v prípade krízy ju nemožno rýchlo využiť.

Práve preto takmer štvrtina domácností nemá k dispozícii pohotovostné finančné rezervy a funguje z mesiaca na mesiac. Neznamená to, že sú chudobné, často ide o majetné domácnosti bez hotovosti. Vlastnia dom alebo byt, no nečakaný výdavok ich môže dostať do vážnych problémov.

Rozdiely sa prehlbujú

Údaje zároveň ukazujú rastúcu nerovnosť. Najbohatších 10 percent domácností vlastnilo v roku 2023 takmer 36 percent celkového bohatstva, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo 33 percent. Výrazne lepšie sú na tom vlastníci bývania a staršie domácnosti, najviac pod tlakom zostávajú mladí a nájomníci.

Významnú úlohu zohráva aj finančná gramotnosť. Domácnosti s lepšími znalosťami hospodárenia s peniazmi majú výrazne menšiu tendenciu žiť z ruky do úst. Zistenia naznačujú, že hoci sa slovenské domácnosti po pandémii v priemere posunuli vpred, rozdiely medzi nimi sa prehĺbili. Majetok rastie, no bez likvidnej rezervy zostáva finančná stabilita krehká. A v prostredí pretrvávajúcej neistoty môže aj menší otras znamenať vážny problém.