Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) prišiel o jednu zo svojich najvýraznejších osobností. 14. januára 2026 zomrel Milan Rastislav Ševčík, zaslúžilý umelec, tanečník, pedagóg a dlhoročný vedúci tanečného súboru SĽUK-u. Mal 89 rokov.
Milan Rastislav Ševčík vstúpil do SĽUK-u už ako pätnásťročný – 15. októbra 1951. Od 1. novembra 1955 sa stal sólistom tanečného súboru, hoci náročné sólové party tancoval už predtým ako člen zboru. Od začiatku vynikal precíznou tanečnou technikou, prirodzeným javiskovým prejavom a výrazným hereckým talentom.
V roku 1962 absolvoval štúdium pedagogiky tanca na Hudobnej fakulte VŠMU. Na javisku dokázal presvedčivo interpretovať tance z rôznych regiónov Slovenska – od východného Slovenska cez Podpoľanie a stredné Slovensko až po Myjavu. Medzi jeho výrazné interpretačné výkony patrili choreografie ako Hviezdnatá noc, Záletník, Podpolianska mlaď, Tanec valachov či Z kokavských kolešní.
Choreograf Juraj Kubánka na Milana Ševčíka spomína aj vo svojej knihe Návraty do nenávratna. Keď ho v roku 1956 obsadil do hlavnej úlohy v choreografii Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch, išlo o odvážne rozhodnutie. „Už pri jeho príchode na scénu išli divákom zimomriavky po chrbte. Jeho tanečný prejav, plný vnútorného napätia, sily a presvedčivosti, fascinoval obecenstvo,“ napísal Kubánka. Aj vďaka Ševčíkovi sa toto dielo stalo na dlhé roky vrcholným záverečným číslom SĽUK-u.
Jeho výrazný mužný prejav zaujal aj v ďalších choreografiách – v cigánskom tanci Vlachiko, českom Rejdováku, indonézskom tanci Serampang dua blas či v choreografii Maľovaní zbojníci. V každom tanci bol iný, dokázal vystihnúť charakter i atmosféru a bolo zjavné, že tanec bol jeho prirodzenou súčasťou.
Popri interpretačnej kariére sa výrazne zapísal aj ako pedagóg. V roku 1976 sa stal triednym profesorom elokovanej tanečnej triedy Bratislavského konzervatória pri SĽUK-u. Po odchode do výsluhového dôchodku pokračoval v pedagogickej práci ako tanečný pedagóg a vedúci elévov SĽUK-u, neskôr opakovane aj ako vedúci Tanečného súboru SĽUK-u. Paralelne pôsobil aj v ďalších súboroch, najdlhšie v Lúčnici.
Objavil sa tiež vo filme a televízii, najmä v úlohách spojených s tanečným prejavom. Ako mladý tanečník účinkoval aj vo filme Rodná zem. Pri príležitosti 20. výročia založenia SĽUK-u mu minister kultúry Miroslav Válek v roku 1969 udelil titul Zaslúžilý umelec. V roku 2016 mu SĽUK venoval samostatný program v cykle Stopy v SĽUK-u pri príležitosti jeho 80. narodenín.
„Vaše životné dielo ostane navždy súčasťou Slovenského ľudového umeleckého kolektívu,“ uviedlo vedenie a členovia SĽUK-u v rozlúčkovom vyhlásení.
Milan Rastislav Ševčík zanechal hlbokú stopu v slovenskom ľudovom tanci, pedagogike aj pamäti generácií tanečníkov. SĽUK s úctou spomína na osobnosť, ktorá formovala jeho umeleckú tvár po celé desaťročia. S úctou na neho spomínajú aj tí, ktorí ho poznali osobne. Smutné správy zaplnili sociálne siete a kondolenčné odkazy, v ktorých sa opakovane objavuje spomienka na jeho ľudskosť, pokoj a úsmev.
„Odpočívaj v pokoji. Lúčia sa s tebou členovia Senior klubu,“ odkázala Eva. Silná osobná spomienka prišla aj od Barbory, ktorá si zaspomínala na ich drobné každodenné rituály: „Stále si myslím, že o dva dni prídeš na svoje čapučíno, ako sme to volali, a pomarančový džús. Odpočívaj v pokoji, Milanko.“
Úctu a vďaku vyjadrila aj Eva, ktorá s ním prichádzala do kontaktu pravidelne: „Bolo mi cťou denne ťa stretávať. Bolo mi cťou s tebou sa zhovárať. Bude mi cťou na teba spomínať.“ Sústrasť rodine a spomienku na Milana Ševčíka zverejnila aj obec Veľká Paka, kde prežil významnú časť svojho života. „Lúčime sa s pánom umelcom Milanom Ševčíkom. Stále usmiatym Milankom, ako sme ho poznali, ktorý prežil vo Veľkej Pake veľkú časť svojho života. Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť.“