Bratislava sa lúči naraz s dvoma umelcami. Zomrel etnomuzikológ Oskár Elschek a známa spisovateľka Jana Benková

Vo veku 94 rokov zomrel prof. Oskár Elschek (16. júna 1931 – 10. januára 2026), jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej muzikológie. Oznámilo to okrem množstva jeho blízkych na sociálnych sieťach aj Ministerstvo kultúry SR.

Prof. Elschek študoval hudobnú vedu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v roku 1954. Väčšinu kariéry pôsobil v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, kde bol dlhoročným vedúcim etnomuzikologického oddelenia a v rokoch 1990 – 1997 aj jeho riaditeľom.

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na slovenskú ľudovú hudbu, hudobnú organológiu a systematickú muzikológiu. Bol spolueditorom Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka a autorom kľúčových publikácií, medzi ktoré patrí Die slowakischen Volksinstrumente (1983), Slovenské ľudové píšťaly a ďalšie aerofóny (1991) či Slovenské ľudové hudobné nástroje – včera a dnes (2020). Podieľal sa aj na tvorbe svetových hudobných encyklopédií a bol uznávaným expertom v oblasti etnoorganológie.

Prof. Elschek sa venoval aj pedagogickej práci, prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a absolvoval prednáškové pobyty v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku. Bol zakladateľom a editorom viacerých odborných časopisov a zborníkov, podieľal sa na vydaní Dejín slovenskej hudby a spolupracoval s Národným osvetovým centrom.

Významný bol aj jeho medzinárodný prínos – pôsobil ako viceprezident Medzinárodnej rady pre tradičnú hudbu pri UNESCO (1980 – 1997). Mimoriadny význam malo jeho pôsobenie na projekte Fujara, ktorý vyústil do zápisu fujary do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva UNESCO (2005) a neskôr do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska (2011).

Za svoj celoživotný prínos získal viaceré ocenenia, vrátane Herderovej ceny, Radu Ľudovíta Štúra III. triedy, Ceny ministra kultúry SR a Ceny Andreja Kmeťa.

„Piesne sú zrkadlom srdca a citu, nástrojom hry ducha a rozumu,“ zanechal nám v odkaze prof. Elschek, ktorý významne formoval slovenskú hudobnú vedu a etnomuzikológiu.

Alžbeta Lukáčová, bývalá dramaturgička Štátnej opery v Banskej Bystrici, ho označila za „obrovskú osobnosť – experta svetového formátu v oblasti etnomuzikológie a systematickej hudobnej vedy, zanieteného diskutéra, skvelého pedagóga a vľúdneho človeka“. Podľa jej slov význam prof. Elscheka pre slovenskú vedu a kultúru je mimoriadny a jeho diela majú zakladateľský charakter. „Tisíce terénnych nahrávok, štúdií a skvelé publikácie ostávajú ako monumentálne svedectvo veľkého ducha. Pán profesor, budete chýbať,“ napísala.

Smúti aj svet slovenských spisovateľov

Vo veku 55 rokov zomrela známa spisovateľka, novinárka a mediálna poradkyňa Jana Benková. Autorka, ktorá rozdávala emócie a úsmev na stránkach kníh, prehrala boj so zákernou chorobou. 

Podľa ľudí z jej okolia mala Jana ešte množstvo plánov a pracovala prakticky až do posledných dní. Písanie bolo jej životom – vášňou aj poslaním. Aj počas choroby zostávala aktívna, v kontakte s fanúšikmi a venovala sa novým projektom.

Zomrela známa spisovateľka Jana Benková (†55). Prehrala boj so zákernou chorobou

Narodila sa v roku 1970 začínala ako novinárka, neskôr pôsobila ako mediálna poradkyňa a scenáristka. Najväčšiu stopu však zanechala v literatúre. Už v 90. rokoch vstúpila na knižný trh a postupne sa vypracovala medzi najpredávanejšie autorky populárnej literatúry na Slovensku aj v Česku.

Jana Benková patrila k najznámejším a najčítanejším autorkám ženských románov na Slovensku. Výraznú stopu však zanechala aj v médiách. Svoju profesionálnu dráhu odštartovala v žurnalistike, neskôr pôsobila ako mediálna poradkyňa a scenáristka. V minulosti pracovala aj ako tlačová tajomníčka Jána Slotu. K literatúre sa naplno vrátila v roku 2010.

Medzi jej najznámejšie diela patria napríklad Pralinky s chilli, Slečna nebezpečná a ďalšie romány, ktoré si našli tisíce čitateliek. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia vrátane titulu Autorka roka v čitateľskej ankete.

Lúčia sa s ňou kamaráti aj známe osobnosti

„Je to bolestná správa, ale ako napísal Remarque: Nebo nepozná vyvolených. Napadol mi moment, ako si k nám na jar v roku 1999 prišla a ponúkla spoluprácu – napísať moju biografiu. Zdalo sa mi priskoro vložiť život a kariéru do rúk novinárky. A tak sme sa dohodli, že písať budeme spoločne. A vzniklo krásne priateľstvo,“ napísala moderátorka Alena Heribanová a dodala, že si vážila jej tvorivosť, lásku k ľuďom aj spisovateľské úsilie.

S hlbokým smútkom sa ozval aj novinár Miroslav Graclík, ktorý zdôraznil jej vnútornú silu: „Obdivoval som jej vytrvalosť, cieľavedomosť a pracovitosť. Hoci v posledných rokoch bojovala so zákernou chorobou, stále sa snažila písať, pracovať a nikdy sa na svoju chorobu nesťažovala. Vždy bola pozitívne naladená. Neustále ma uisťovala, že všetko zvládne a opäť bude v poriadku.“