Bratislavčania sa sťažujú na množstvo posypovej soli na chodníkoch a žiadajú iné riešenie, starostovia to vidia inak

V bratislavských mestských častiach sa objavujú sťažnosti na prehnané sypanie soli po chodníkoch. Diskusia sa rozprúdila najmä vo Vrakuni a v Novom Meste, kde sa do debaty zapojili obyvatelia aj starostovia mestských častí Martin Kuruc a Matúš Čupka. Téma rozdeľuje verejnosť – časť ľudí žiada šetrnejší prístup k zimnej údržbe, iní upozorňujú, že prioritou musí zostať bezpečnosť chodcov a vodičov.

Impulzom bola výzva adresovaná poslancom a mestskej rade Vrakune a Nového Mesta, v ktorej obyvatelia upozornili na negatívne účinky cestárskej soli a chemických rozmrazovačov na psíky. Podľa autorov podnetu soľ spôsobuje „podráždenie a praskanie vankúšikov labiek, zápaly, riziko otravy po olizovaní labiek či chemické popáleniny“. Poukázali na to, že parky a chodníky sú miestami každodenného venčenia a existujú aj šetrnejšie alternatívy.

Starosta Vrakune Martin Kuruc v reakcii uviedol, že mestská časť sa snaží používať ekologickejšie riešenia. „V lesoparku nesolíme vôbec, používame zeolit. Keďže sa mieša s ekobiosolou, aby bol účinný, je to aj cenovo náročnejšie, no nejde vždy o financie,“ napísal. Zároveň vysvetlil, že piesok a štrk samospráva prestala používať pre opakované sťažnosti obyvateľov, no zeolit chce postupne rozširovať aj na sídliská.

Kuruc zároveň upozornil, že samospráva je pod tlakom protichodných očakávaní. „Keď čakáme, či vôbec nasneží, pretože nechceme soliť preventívne presne pre takéto sťažnosti, ľudia píšu, prečo nesolíme. Keď solíme, zasa je to problém,“ uviedol s tým, že cieľom je obmedzovať preventívne posypy a zasahovať až po snežení. Podľa neho však musí mestská časť dbať najmä na bezpečnosť chodcov, vodičov a plynulosť MHD.

Podobná debata sa rozvinula aj v Novom Meste. Starosta Matúš Čupka reagoval na výčitky tým, že zimná údržba je založená na predpovediach a prevencii. „Máme celé dni s teplotami pod bodom mrazu, občasné prehánky a slnko, ktoré dokáže lokálne roztápať sneh a meniť ho na poľadovicu,“ vysvetlil. Podľa neho preto mestské časti posypávajú chodníky a cesty preventívne, aby ich poľadovica nezaskočila.

Čupka zároveň reagoval na návrhy používať zeolit namiesto soli. Upozornil, že Nové Mesto je značne kopcovité. „Len zdrsňovať povrch nestačí, ak nechceme čítať o poľadoviciach, spadnutých chodcoch a ľadových mlákach,“ uviedol. Pripomenul, že v minulosti sa zeolit miešal so soľou, no v praxi sa soľ používala v podobnom množstve ako dnes a zeolit bolo potrebné po sezóne pozametať.

Obyvatelia v oboch diskusiách poukazujú aj na ďalšie dopady solenia. Objavujú sa sťažnosti na poškodené topánky, znečistené vstupy do bytoviek, zničenú zeleň či ohrozenie vtáctva. Niektorí tvrdia, že soľ sa používa aj počas suchých dní bez snehu a zostáva na chodníkoch celé dni. Zazneli aj konkrétne príklady z Karlovej Vsi, Dúbravky, Petržalky, Starého Mesta či Podunajských Biskupíc, kde majú byť chodníky „kompletne biele od soli“.

Na druhej strane časť diskutujúcich upozorňuje, že nesolené chodníky predstavujú reálne riziko úrazov. „Keď sa pošmyknem na neudržiavanom chodníku a zlomím si nohu, spomeniem si na vás a vášho psa,“ zaznelo v jednej z reakcií. Iní pripomínajú, že majitelia psov môžu labky chrániť krémami, umývaním či topánkami a považujú bezpečnosť ľudí za nadradenú.

Diskusia tak ukazuje napätie medzi požiadavkou na bezpečnosť a snahou o šetrnejší prístup k verejnému priestoru. Starostovia argumentujú zodpovednosťou za schodnosť komunikácií a prevenciu úrazov, časť verejnosti zas žiada menšie množstvo soli, citlivejšie dávkovanie a využívanie ekologickejších riešení najmä v parkoch a obytných zónach.