VIDEO: Štrkovec, Chorvátske rameno aj Devínsky rybník zamrzli. Mnohí už vytiahli korčule, pozor však na bezpečnosť

Mrazivé počasie v posledných dňoch spôsobilo, že viaceré vodné plochy v Bratislave začali zamŕzať a ľudia na ne opäť vyťahujú korčule. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery a diskusie z Devínskeho rybníka, Chorvátskeho ramena v Petržalke a aj zo Štrkoveckého jazera, ktoré vyvolali nadšenie, nostalgiu, ale aj obavy z bezpečnosti.

Na Devínskom rybníku si už niektorí ľudia korčuľovanie vyskúšali. V diskusii sa objavili otázky, či nejde o prílišné riziko, keďže rybník podľa viacerých ešte nie je zamrznutý celý. „Jasné, že riskuje, rybník nie je celý zamrznutý,“ reagovala Paťka. Iní situáciu zľahčovali s tým, že voda tam nie je hlboká. Aj keď voda nie je hlboká, treba si dávať pozor. Ak má na sebe človek ťažké oblečenie a korčule, sťaží mu to vynáranie, nehovoriac o tom, že v ľadovej vode môže spanikáriť.

Popri upozorneniach na riziko však prevažovali spomienky na detstvo. Ľudia si pripomínali časy, keď sa na rybníku korčuľovalo pravidelne. „To je nostalgia, spomienky na detstvo, od rybníka rovno k babke a nohy ku kachliam,“ napísala Jana. Zuzana si zaspomínala na sánkovanie z Vŕška až do polovice rybníka a Milan dodal, že naposledy sa tam korčuľoval pred približne 50 rokmi. Objavili sa aj komentáre, že sa tam chystajú opäť, pretože sa konečne vracia korčuľovanie na prírodnom ľade.

Podobná diskusia sa rozvinula aj pri zamrznutom Štrkoveckom jazere. Objavili sa aj spomienky na roky, keď jazero zamŕzalo celé. „Bývali časy, keď sa korčuľovalo na celom,“ zaznelo v diskusii. Viacerí diskutujúci si pamätajú najmä zimu v roku 2016, keď bol ľad podľa ich slov hrubý približne 15 centimetrov a korčuľovanie bolo bezpečné.

Radosť z prírodného ľadu majú aj Petržalčania vďaka zamrznutému Chorvátskemu jazeru. Deti aj dospelí sa tam korčuľujú a hrajú hokej. „Paráda, ako v minulosti, keď sme boli deti,“ napísal Miro, pričom Michal doplnil, že takéto zážitky už nevidel od roku 1989.

Súvisiaca téma Na rybníku na Železnej sa prepadol ľad pod ďalším mužom. Pár hodín pred ním skončil vo vode otec troch detí

Rodičia a starší obyvatelia si zároveň povzdychli, že dnešné deti majú menej príležitostí zažiť prírodný ľad, takže aktuálna situácia je úžasná. Lucia poznamenala, že o takýchto chvíľach často rozpráva svojim deťom a že kedysi vydržali vonku celé dni. Ľudia z Petržalky pripomínali, že obdobie, keď sa korčuľovalo na miestnych rybníkoch, už dávno upadlo, a podobné zážitky sa teraz opäť vracajú. „Tak toto je moje detstvo v Petržalke, krása,“ napísala Simonka.

Korčuľovať by sa chceli aj obyvatelia Karlovej Vsi. Tí adresovali poslancom mestskej časti z oblasti Žalmanovej ulice žiadosť o vytvorenie klziska. Niektorí obyvatelia spomínajú na obdobie, keď sa ihrisko v zimných mesiacoch menilo na klzisko. „Toto ihrisko bolo kedysi v zime klzisko. Tri týždne prázdnin mohli decká korčuľovať. Kde sú mantinely a ľad?“ pýtajú sa v diskusii.

Na tieto výhrady reagovali ďalší diskutujúci skepticky. „Čo majú poslanci spoločné s klziskom, to vám ho majú robiť? My sme si ako deti robili klzisko,“ napísal Ľubomír. Zároveň dodal, že zimy už nie sú také, ako bývali kedysi. Ľad sa nedrží tak dlho, treba sa oň viac starať a voda na jeho vytvorenie a údržbu tiež nie je zdarma. Ďalší obyvatelia spochybňujú návrat klziska z praktického hľadiska. „Kedy tam bol naposledy ľad? Možno 40 rokov dozadu,“ reagoval Piďo.

Tieto diskusie jasne ukazujú, že zamŕzajúce vodné plochy v Bratislave v ľuďoch prebúdzajú silné emócie a spomienky na zimy z minulosti. Zároveň však pripomínajú, že prírodný ľad môže byť zradný, najmä ak nie je súvislý alebo dostatočne hrubý. Nadšenie z návratu zimnej atmosféry sa tak mieša s výzvami na opatrnosť.

Oficiálne varovanie vydali aj zástupcovia Vajnor. Tí upozorňujú, že zdanlivo zamrznuté jazerá stále môžu byť nebezpečné. Súčasná hrúbka ľadu zatiaľ nespĺňa bezpečnostné limity pre individuálne korčuľovanie ani pre pohyb väčšieho počtu ľudí.

Za bezpečnú hrúbku sa považuje približne 12–15 cm pre jednotlivca a výrazne viac pre skupiny. Rôzne časti jednej vodnej plochy môžu mať rôznu hrúbku ľadu, preto je vstup vždy na vlastné riziko. Len v Bratislave sa prepadli pod ľad už minimálne dvaja ľudia a zasahovať musela aj záchranka.

Všeobecné odporúčania pri pohybe po ľade:

• Pred vstupom vždy skontrolujte hrúbku ľadu. Ideálne je 12–15 cm pre jednotlivca, 20–30 cm pre skupiny.
• Používajte palicu alebo dlhú tyč na jemné poklepávanie ľadu pred sebou – počúvajte, či nevznikajú duté zvuky.
• Nikdy nevstupujte na zamrznuté plochy sami – majte pri sebe aspoň jednu ďalšiu osobu.
• Vyhnite sa miestam pri prítokoch a odtokoch, tam je ľad slabší.
• Nenoste ťažké predmety a nedávajte sa na skupinové hry, pokiaľ hrúbka ľadu nie je dostatočná.
• Oblečte sa teplo a vrstvovo, ideálne s neoprénovou ochranou pre nohy a ruky
• Pri akejkoľvek trhline alebo prasknutí ľadu okamžite sa vráťte späť na bezpečnú pevninu.

Zamrznuté rybníky a jazerá sú príležitosťou na zábavu a nostalgické zimné spomienky, ale aj rizikom, ktoré nemožno podceňovať. Opatrnosť, rozumné odhady hrúbky ľadu a rešpektovanie prírodných podmienok sú kľúčové pre bezpečné korčuľovanie.