Koalícia narýchlo mení trestné kódexy. Chce stíhať ľudí, ktorí sú proti Benešovým dekrétom, úprava pomôže aj Gašparovi

Slovenská politická scéna zažíva ďalšie napätie po tom, čo vládna koalícia predložila do parlamentu viacero legislatívnych zmien formou prílepkov k tzv. horalkovému paragrafu v Trestnom zákone. Návrhy obsahujú nové trestné činy, ktoré už vyvolali ostré reakcie opozície aj odborníkov.

Jednou z najdiskutovanejších zmien je zavedenie trestného činu popierania mierového usporiadania po roku 1945. Podľa Progresívneho Slovenska môže mať táto úprava zásadné dopady na verejnú diskusiu o Benešových dekrétoch, ktoré v posledných týždňoch rezonujú v slovenskej politike.

Predseda PS Michal Šimečka reagoval ostro. Tvrdí, že návrh je namierený proti nemu, prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ale najmä proti Maďarom žijúcim na Slovensku, ktorí dlhodobo tému dekrétov otvárajú.
„Za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch nám chcú dať 6 mesiacov basy,“ uviedol.

Zákon podľa neho predstavuje protiústavný zásah do slobody prejavu, ktorý má odvádzať pozornosť od škandálov súčasnej vlády.

Ďalším prílepkom je nový trestný čin marenia volebnej kampane cudzou mocou alebo cudzím činiteľom. Podľa koalície má ísť o reakciu na podozrenia, že pred parlamentnými voľbami 2023 podporili niektoré zahraničné subjekty aktivity slovenských mimovládnych organizácií, ktoré mobilizovali voličov.

Návrh počíta s trestom odňatia slobody až na jeden rok v prípade, ak osoba: v spojení s cudzou mocou poruší zákaz zverejňovania informácií o kandidujúcich subjektoch počas 48-hodinového moratória, alebo bude konať v prospech či neprospech politických strán, hnutí či kandidátov.

Pojem „cudzia moc“ má zahŕňať všetky zahraničné štátne autority vrátane diplomatov a členov spravodajských služieb. Poslanec SaS Ondrej Dostál upozornil, že návrh už prešiel Ústavnoprávnym výborom a podľa neho prekračuje hranice, ktoré ústava umožňuje pri zásahoch do slobody slova.

Zmeny, ktoré môžu ovplyvniť kauzu Očistec

Súčasťou balíka prílepkov je aj úprava, podľa ktorej by sa v trestnom konaní nemohla použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného, ak získal výhody a napriek tomu neuviedol všetky podstatné skutočnosti alebo nevypovedal pravdivo.

Opozícia tvrdí, že takýto krok môže pomôcť obžalovaným v medializovaných kauzách, vrátane prípadu Očistec, v ktorom je obžalovaný bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Práve proti nemu vypovedalo viacero spolupracujúcich obvinených, ako napríklad Bernard Slobodník.

Kým koalícia tvrdí, že legislatívne zmeny majú chrániť Slovenskú republiku pred zahraničnými zásahmi a extrémnym prepisovaním dejín, opozícia varuje, že ide o bezprecedentný útok na slobodu prejavu, slobodu politickej súťaže a právny štát.

Michal Šimečka dokonca prirovnal návrhy k praktikám „Ruska a Severnej Kórey“ a vyzval verejnosť, aby informácie o zákone šírila ďalej. Očakáva sa, že o prílepkových zmenách sa bude hlasovať v zrýchlenom konaní, čo ešte viac zvyšuje napätie medzi koalíciou a opozíciou.

Návrh kritizoval aj prokurátor Daniel Lipšic. Koalícia podľa neho bude návrhom chrániť páchateľov mafiánskych vrážd. „Tento návrh však v prípade jeho schválenia výrazne pomôže aj obvineným a obžalovaným z mafiánskych vrážd. Nepoznám ani jeden prípad klasickej zločineckej skupiny, kde by spolupracujúce osoby v minulosti všetko priznávali a hovorili vždy len pravdu. Po schválení toho návrhu však výpoveď spolupracujúcej osoby (napr. člena zločineckej skupiny), ktorý napríklad pred 10 rokmi popieral v procesnom postavení obvineného svoj vlastný trestný čin (aj nesúvisiaci so zločineckou skupinou) nebude v konaní použiteľná. Tento procesný dôsledok je absurdný a takéto dôkazné pravidlo neexistuje nikde na svete,“ hovorí.

Návrh kritizuje aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Považuje ho za vecne nenáležitý a škodlivý. Kritizuje aj to, že návrh, ktorý má tak zásadný charakter, je predkladaný v rámci skrátenom legislatívnom konaní a bez odbornej diskusie.

Na návrh reagoval aj advokát Peter Kubina, ktorý sa súde zastupuje Kuciakovcov či čurillovcov. „Ak toto prejde, dotkne sa to všetkých trestných konaní, v ktorých vypovedal nejaký spolupracujúci obvinený, vrátane kauzy vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a môžeme sa pripraviť na návrat 90-tych rokov minulého storočia. Pre romantikov odporúčam napríklad najnovšie filmy „Miki” a „Černák”. Pre drsnejšie typy odporúčam návštevy súdnych pojednávaní vo veciach násilných zločineckých skupín alebo napríklad knihy Slovenská mafia od Jána Petroviča alebo Zahrabaná pravda či Zlá krv od Davida Baraka,“ vraví.