Prečo na Štedrý večer jeme kapra a zdobíme vianočný stromček? Pôvod tradícií vás možno prekvapí

Robíme to každý rok. Jeme kapra a zdobíme vianočný stromček. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, prečo to tak je ako tento zvyk v mysliach Slovákov vznikol? Niektoré dôvody sú šokujúco praktické.

Tradícia kapra na Štedrý večer má korene v stredovekom pôste. V období pôstu, ktorý predchádzal Vianociam, sa nekonzumovalo mäso teplokrvných zvierat — zato ryby boli dovolené. Kapor sa tak stal logickou voľbou pre vianočnú večeru.

Východiskom tejto tradície v strednej Európe je chov kaprov vo rybníkoch. Už vo 12.–14. storočí sa kapor choval ako sladkovodná ryba v kláštoroch a neskôr v rybníkoch, ktoré sa rozšírili do rúk šľachty či obcí.

Avšak stála a masová konzumácia kapra na Vianoce sa ustálila až neskôr — prakticky v 19. storočí. V tomto období sa v stredoeurópskych krajinách kapor stal dostupný pre širšie vrstvy obyvateľstva.

Na jedálnom lístku sa postupne ustálila aj jeho podoba: vyprážaný kapor (v niektorých rodinách aj polievka z rýb alebo iné rybacie jedlá), často s prílohami ako zemiakový šalát. Táto podoba je dnes považovaná za klasickú vianočnú večeru.

Za kaprom často stoja aj isté symbolické a ľudové povery — napríklad zvyky spojené s umývaním kapra v kúpeli, alebo odkladanie jeho šupiny do peňaženky pre šťastie či zabezpečenie materiálnej prosperity v novom roku.

Prečo zdobíme vianočný stromček?

Zvyk zdobiť stromček (alebo vetvy) v zime siaha hlbšie, než len po kresťanské Vianoce — už pohanské zimné slnovratové obrady často využívali zeleň na symbol života, nádeje a víťazstva nad tmou. Verili, že zeleň predstavuje život a prírodu, ktorá pretrvá.

Moderná tradícia vianočného stromčeka sa formovala v Nemecku už v 16. storočí. Prvé zaznamenané prípady, kde bol strom ozdobený na sviatky, pochádzajú z protestantskej časti Nemecka (jedna zmienka hovorí o roku 1539, keď bol strom postavený v katedrále v Štrasburgu).

Odtiaľ sa zvyk postupne šíril ďalej v Európe — v 19. storočí sa stal populárny aj v iných krajinách, neskôr prenikol do strednej Európy.

Symbolika stromčeka, jeho tvar, farba či ozdoby, bola a je bohatá. Stále zelený strom odkazuje na život, nádej a víťazstvo svetla nad tmou, čo rezonuje s kresťanským posolstvom Vianoc (svetlo, obnova, nový začiatok). V regiónoch dnešného Slovenska a Čiech sa zvyk zdobiť vianočný stromček rozšíril v 19. storočí, najprv v mestách a postupne do širšieho obyvateľstva.

Súvisiaca téma VIDEO: Autobusár Pavol sa podelil so zábermi z vianočného autobusu, výzdoba zabrala 14 hodín, zviezli ste sa už aj vy?

V stredoveku existovala tradícia tzv. Rajskej hry, hraná 24. decembra. Hlavným prvkom bol strom života, najčastejšie jedľa zdobená jablkami. Tento strom bol predchodcom dnešného vianočného stromčeka: jablká ako symbol hriechu i poznania, oplátky ako symbol zmierenia a vykúpenia a vetvičky, ktoré sa postupne presúvali z kostolov do domácností.

V USA sa stromček rozšíril vďaka nemeckým imigrantom v 18.–19. storočí. Britániu zas ovplyvnila princezná Viktória a princ Albert (Nemec), ktorí pózovali pri stromčeku – odvtedy sa stromček stal módou v celej Európe.

O čo moderné ozdoby? Prvé elektrické svetielka na stromčeku sa objavili v roku 1882 vďaka Thomasovi Edisonovi a jeho asistentovi Edwardovi Johnsonovi. Sklenené gule zas vznikli v nemeckom meste Lauscha – dodnes centrum výroby tradičných ozdôb.